Prežitie pri zasypaní lavínou.




Z grafu, ktorí zostrojili lekári horskej záchrannej služby z oblasti Álp vyplýva, že po15 min. zasypania má postihnutý 93% šancu na prežitie, po 45 min. 26%, po 90 min. 15% a po 120 min. len 10% nádej, že ho nájdu živého.

Prvá fáza - prežitia - trvá do 15 min. V tejto fáze má väčšina zasypaných dostatok vzduchu v lavíne a veľkú šancu na prežitie. Druhá fáza - dusenia - trvá cca do 45 min. Zasypanému dochádza vzduchová rezerva, v tejto chvíli sa rozhoduje o jeho ďaľšom osude. Od 45 do 90 min. je tzv. latentná fáza, ak zasypaný prežije 45 min. má zrejme dostatok vzduchu (dýchaciu jaskynku pred ústami alebo lavínový nános je dostatočne priepustný pre vzduch). Po 90 min. krivka prežitia opäť začína klesať - nastupuje fáza podchladenia zasypaného a prípadne tzv. smrti zo záchrany (zasypaný už má v lavíne tepelné mikroprostredie, jeho narušením dochádza k ďaľšiemu podchladeniu, pri vykopávaní z nánosu dochádza k pasívnym pohybom končatín postihnutého a tým k zachladzovaniu telesného jadra studenou krvou z končatín).

Z uvedeného vylýva, že najväčšiu šancu zachrániť zasypaných majú tí, ktorí boli sami zasypaní lavínou :-)). Organizovaná záchrana stojí až na poslednom mieste.
 


Správanie sa pri lavínovom ohrození.

A/ Pred vstupom do ohrozeného priestoru, alebo ešte je všetko O.K.

1/ Vyhýbaj sa žľabom, muldám a svahom úplne zaviatych snehom, v ktorých nie sú žiadne terénne prerušenia, zlomy, vyčnievajúce skaly, skupiny stromov a pod. Trasu si zvoľ hrebeňom, chrbátom alebo členitým svahom. Horolezci môžu využiť istenie lanom o skalu a ľad (istenie v snehu o čakan je v tomto prípade nedostačujúce).

2/ Dobré oblečenie - pred vstupom do ohrozeného priestoru sa čo najteplejšie obleč aj za pekného a teplého počasia. Oblečenie ťa bude chrániť pred stratou telesného tepla a podchladením pri prípadnom zasypaní lavínou. Je vhodné  chrániť dýchacie cesty pred vniknutím snehu do nich (stiahnuť kuklu, šál, šatku cez nos a ústa).

3/ Uvoľnenie záťaže - ešte pred vstupom do ohrozeného priestoru sa priprav na rýchle zbavenie sa všetkých predmetov, ktoré by pri strhnutí môhli slúžiť ako záťaž. Preto si odopni poistné popruhy, ktorými sa batoh viaže k pásu, poistné remienky na lyžiarskom viazaní, viazanie nastav tak, aby pri strhnutí lavínou vyplo, pútka od lyžiarskych palíc a čakana neprevliekaj cez ruky, ale ich nes voľne.

4/Vyhodenie lavínovej šnúry - lavínová šnúra je 1 - 2 mm tenká, 20 m dlhá nylonová šnúra s výrazným červeným úpletom a so šípkami, prípadne zeleno-žltou kontrolkou. Viaže sa šípkami alebo zelenou kontrolkou k telu na jeden koniec, druhý koniec šnúry je voľne vlečený po snehu. Pri zasypaní je veľká pravdepodobnosť, že časť lavínovej šnúry zostane na povrchu.

5/Mechanické vyvolanie lavíny - pred zostupom do nebezpečného miesta sa pokús mechanickým nárazom vyvolať lavínu, napr.zhodením skalného bloku, veľkej snehovej hrudy do odtrhového pásma, narezaním lyžami, prípadne skokom pri bezpečnom zaistení lanom, keď si sa dopredu presvedčil, že sa v ohrozenom priestore nikto nenachádza.
 

B/ Postup v ohrozenom teréne, alebo ešte je stále všetko O.K.

1/ V ohrozenom teréne sa smie nachádzať len jedna osoba. Je nutné zachovať bezpečnostné odstupy min. 50m.

2/ Všetci dodržujú jednu stopu. Jazdi sa v spádnici svahu (žľabu) jemnými plynulými oblúkmi pri maximálnom vylúčení skokov, pádov, traverzov.

3/ Horolezci majú možnosť využiť istenie lanom. Dodržuj všetky zásady istenia, využívaj istiace body v skale a ľade.  Ak sa nedá istiť, ostávajú družstvá naviazané na lane (väčšia možnosť zachytenia lana na prekážkach prúdu, ľahšie lano ostáva na povrchu nánosu).

4/ Ak musíš svah (žľab) traverzovať, tak to urob v najužšom mieste a čo najvyššie na svahu, aby sa nad tebou nachádzala čo najmenšia zberná plocha snehu. Stopu v traverze veď vždy mierne smerom dolu, abysi nebezpečné miesto čím ľahšie prekonal.

5/ Pri schádzaní ohrozeného svahu je vhodnejšie niesť lyže na pleci, svah je menej zaťažovaný ako pri švihoch na lyžiach.
 

C/ Správanie sa po odtrhu lavíny, alebo začína to byť nebezpečné.

1/ Dávaj pozor na sprievodné zvukové i optické znaky odtrhu lavíny.

2/ Ostatní pozorujú ci varujú ohrozeného (hvizdom, krikom, iným signálom). Lavínu a jeho ďalej pozorujú. Snažia sa zapamätať si v teréne miesto strhnutia a miesto zmiznutia v lavínovom prúde, prípadne výrazné predmety v blízkosti miesta zmiznutia (veľké kvádre snehu, kusy skál, stromov a pod.) a tieto pozorujú, až kým sa lavína nezastaví. Tieto body budú slúžiť na určenie línie zasypania a predpokladanej plochy zasypania. Ak je to možné, ten, kto mal možnosť pozorovať zosuv lavíny a zasypanie postihnutých, by sa nemal pohnúť o svojho stanovišťa, pokiaľ ostatní členovia skupiny neoznačia podľa jeho udaní uvedené body v teréne.

3/ Po zaregistrovaní odtrhu sa snaž bleskurýchle zorientovať (odtrh, rozsah a smer prúdu lavíny). Pokús sa uniknúť na bezpečné miesto mimo dosahu lavíny, na lyžiach môžeš voliť jazdu šúsom von z lavíny. Horolezec sa môže pokúsiť čeliť nárazu menších lavín tým, že čakan aj mačky zaborí do pevnejších spodnejších vrstiev snehu. Ak odolá prvému nárazu snehu, môže sa nad ním vytvoriť zo snehu ochranný klin, ktrý ho ochráni pred ďaľšími masami snehu.

4/ Ak usúdiš, že z lavíny neunikneš, zbav sa lyží, lyžiarskych palíc, batoha a všetkej záťaže, ktorá by môhla pôsobiť ako kotva.

5/ Keď sa lyže nedajú vypnúť, snaž sa ich dostať do smeru toku lavíny, skrížené lyže vytvárajú veľmi nepriaznivú polohu v nánose.
 

D/ Správanie sa v lavíne, alebo začína to byť naozaj veľmi nebezpečné.

1/Plávacími pohybmi, skokmi, zachytávaním sa o väčšie predmety v lavínovom prúde (kvádre snehu, stromy, skalné bloky a i.) bojuj o miesto na povrchu lavíny.

2/Pokús sa zachytiť o pevne stojace stromy, skaly, kosodrevinu.

3/Snaž sa dostať smerom k okraju a von z lavínového prúdu (na okrajoch a v spodných častiach lavínového prúdu je rýchlosť prúdenia snehu menšia).

4/ Pred zastavením lavíny sa všetkými silami pokús o vyplávanie na povrch lavíny, lebo pri zastavení lavíny dochádza k ubitiu snehu v nánose a pokusy o svojpomocné vyslobodenie z ubitého nánosu sú väčšinou neúspešné, zasypaný je doslova zacementovaný v stvrdnutom lavínovom nánose.

5/Ak sa ti nepodarí dostať sa na povrch lavíny, snaž sa zaujať boxerský postoj, t.j.chráň si priestor pred tvárou pri pokrčení celého tela a snaž sa vydobiť si čo najviac priestoru okolo tváre, aby si mal dosť kyslíka na dýchanie.
 

E/ Správanie sa po zastavení lavíny, alebo je to v riti.

1/ Zisti svoju polohu vypustením slín a pokús sa svojpomocne vyslobodiť. Keď to nejde, zachovaj rozvahu a kľud, pravdepodobne zomrieš :-(.

2/ Šetri silami a kyslíkom, nekrič zbytočne ale len vtedy, keď budeš nad sebou počuť kroky záchrancov alebo štekot psa.

3/ Nestrhnutí kamaráti okamžite po páde lavíny vyznačia dôležité body na lavíne (nájazdová stopa, bod strhnutia, zmiznutia, kľudu) a určia podľa horeuvedených zásad pravdepodobnú plochu zasypania.
 
 

Všetko čo nasleduje potom.

A/ Prehliadka lavínišťa.

Táto sa môže previesť zrakom a sluchom. Všetci členovia skupiny si musia uvedomiť, že každá stratená minúta znižuje nádej na záchranu postihnutých. Bezhlavé opustenie lavínišťa bez dôkladnej prehliadky jej povrchu je neospravedlniteľné. Za určitých okolností môže prehliadka lavíny poskytnúť postihnutému väčšiu šancu na prežitie, ako dôkladné presondovanie celej lavíny.

Povrchová prehliadka je najoptimálnejšia, ak vzdialenosť medzi pátrajúcimi nie je väčšia ako 4 m. Hľadajú sa: vyčnievajúce časti tela, časti lavínovej šnúry, súčasti výstroje. Všetky miesta nájdenia spomenutých vecí je treba na lavíne výrazne označiť (vetvičkami stromov, kosodreviny a pod.). Ak sneží, je nutné označiť aj obrys nánosu lavíny.

Pri hľadaní sluchom musí na lavíništi panovať absolútny kľud. Postup na lavíne treba občas zastaviť a načúvať volaniu zasypaného. Ak prehliadka lavíny nebola úspešná, alebo sa nenašli všetci zasypaní, ponáhľa sa najzdatnejší člen zo skupiny (alebo dvaja, ak to zloženie skupiny dovoľuje) podať správu o nešťastí a privolať pomoc.
 

B/ Správa o lavínovom nešťastí.

Správa, pokiaľ je to možné, by mala byť písomná od vedúceho skupiny, aby ústne v rozčúlení a vyčerpení nedošlo k skresleniu a skomoleniu dôležitých údajov. Hlásenie má obsahovať 4 najdôležitejšie body:


C/ Sondáž.

Keď prehliadka lavíny nebola úspešná, správa o nešťastí bola odoslaná a stanovištia postihnutých sú v teréne vyznačené, zahája partneri zasypaných hrubú sondáž (rýchlosondáž) improvizovanými sondami. Ako improvizované sondy môžu byť použité rôzne tenšie dlhé a pevné predmety: lyžiarske palice po odstránení krúžkov, horolezecké čakany, lyže, slalomové tyče, konáre stromov a kosodreviny atď.

Pátracie družstvo na hrubú sondáž sa môže vytvoriť už z troch osôb. Pri hrubej sondáži sa držíme nasledujúcich zásad:

Hrubá sondáž má pravdepodobnosť zásahu 70%. Ak nebola hrubá sondáž úspešná, zahája členovia skupiny jemnú sondáž. Zásady pre ňu sú podobné ako pre hrubú sondáž, ale vpichy sa prevádzajú aj ku špiciam topánok členov družstva a družstvo postúpi vpred len o jeden krok.  Jemná sondáž má 100% pravdepodobnosť zásahu.

Úspešný zásah sondou sa rozpozná tým, že pocítime iný odpor nárazu a zmenou hĺbky vniknutia sondy. Každá presondovaná oblasť sa musí dôkladne označiť (hrubá sondáž po 5 m, jemná po 3 m). Pri sondovacích prácach je potrebné vždy dbať na absolútnu disciplínu. Odstupy vpichov musia byť v každom prípade zachované.

Ak by došlo k ohrozeniu lavínišťa následnými lavínami, je treba ho okamžite opustiť vopred vytypovanými únikovými cestami. V tomto prípade ostávajú sondy zapichnuté na lavíništi.

Všetci sa musia vyvarovať znečistenia lavínišťa (odpadkami, ohorkami cigariet, biologická potreba sa vykonáva vo väčšej vzdialenosti od lavínišťa po smere vetra), pretože znečistenie by sťažovalo prácu lavínových psov.
 
 

Dodatok - Práca s hľadacími lavínovými prístrojmi


Prístroje, určené na kamarádsku pomoc pri lavínovom nešťastí, pracujú na základe ”prijímač - vysielač”. To znamená, že každý prístroj môže slúžiť aj ako vysielač a po prepnutí aj ako prijímač elektromagnetických vĺn, ktoré sú po reprodukovaní počuteľné ako prerušované, pískavé signály.  Horská služba na Slovensku má pre svoju potrebu dva typy týchto prístrojov:typ Barryvox VS 68 - výrobok švajčiarskej firmy Autophon a prístroj Berdin, výrobok Tesly Lipt.Hrádok. Oba prístroje pracujú na medzinárodnej frekvencii 457 kHz a sú nabíjané párom tužkových 1,5 V batérií. Barryvox má dosah 60 m a tóny vysiela vonkajším reproduktorom, Berdin má dosah 50 m a tóny vysiela ušným slúchadlom.

A/ Hľadanie zasypaného.

Ak je osoba, vybavená hľadacím lavínovým prístrojom strhnutá lavínou, ostatní členovia skupiny začnú ihneď s hľadaním. Prístroje, použité na hľadanie, sa prepnú na príjem. Najdlhšia čiarka (najhrubšia bodka) na otočnom spínači predstavuje najväčší dosah prístroja. Nepoužité prístroje, ako aj prístroje zachránených treba okamžite vypnúť. Hľadanie zasypaného sa skladá z troch fáz:
 
  • hrubé hľadanie (hľadanie prvého signálu)
  • jemné hľadanie (hľadanie približnej polohy zasypania)
  • určenie miesta zasypania
  

1/ Pri hľadaní prvého signálu je prístroj zapnutý na najväčší dosah. Záchranca otáča hlavou prístroja všetkými smermi a postupuje po lavíništi. Podľa počtu záchrancov sa volia rôzne taktiky hľadania prvého signálu. Po zachytení signálu si záchranca vytýči približný smer k zasypanému otáčaním prístroja. V smere, z ktorého počuje signál najsilnejšie, bude pravdepodobne ležať zasypaný.

2/ Druhá fáza hľadanie - jemné hľadanie - sa môže prevádzať dvoma spôsobmi: kolmicami na smer postupu alebo smerom dotyčníc ku magnetickým siločiaram.

a/ Pri metóde kolmíc sa prístroj drží stále v jednom smere a neotáča sa ním. Približovaním sa k zasypanému sa sila signálu zväčšuje. Záchranca postupne zmenšuje dosah prístroja a stanovisko pri znížení dosahu si označí. V istom bode sa mu hlasitosť začne strácať. Musí sa vrátiť na predchádzajúce miesto s maximálnou hlasitosťou a pokračovať v smere kolmom na predchádzajúci smer. Tento postup opakuje, až sa dostane na miesto s najmenším dosahom prístroja.

b/ Metóda dotyčníc k siločiaram vychádza zo zákonitosti, že signál je najlepšie počuteľný vtedy, keď je príjimač rovnobežbý s magnetickými siločiarami vysielača. Keď sú osi oboch prístrojov navzájom kolmé, signál je najslabší. Po zachytení prvého signálu si záchranca otáčaním prístroja určí ďaľší smer postupu podľa najväčšej hlasitosti signálu. Na sneh si nakreslí šípku postupu. Po 5-10 krokoch opäť otáčaním prístroja zistí smer, z ktorého dostáva najsilnejší signál. Dosah prístroja redukuje a opäť nakreslí na sneh šípku ďaľšieho postupu. Takýmto spôsobom sa dostane do oblasti, keď je dosah prístroja na minime.

3/ Konečné určenie miesta zasypania sa tiež môže previesť dvoma spôsobmi:

a/ Prístroj na najmenšom dosahu sa nesie tesne nad povrchom lavínišťa. V mieste, kde z nánosu zaznieva najvýraznejší signál, sa začína s kopaním. Táto metóda je vhodná pri malých hĺbkach zasypania.

b/ Pri väčších hĺbkach sa uplatní druhý spôsob. Prístrojom sa určia na nánose 4 body v tvare štvorca, kde sa signál stráca. Kopať sa začína na priesečníku uhlopriečok vylíšeného štvorca. Počas kopania sa prístrojom smer ešte upresňuje.

Ako sa Vam to pacilo?

Stránku som pripravil podľa materiálov Strediska lavínovej prevencie Horskej služby.

Februar 2000, 
(c) Peto Mnich