9.11. Rano som vstal, rozlucil sa s dedom, zaplatil smesnych 60R za dve noci a siel na stanicu. Pesi, v pohode. Cestou som stretol auto, taky nejaky ako gazik a vykrikovali, ze Dehra-Dun. Len pre zaujimavost som sa spytal, ze za kolko a on ze za 15R. Neveril som, tak som sa spytal zas, vraj 15R. Ani som nesiel na stanicu. Nevedel som pochopit, ze tak lacno, no pochopil som, ked sa nas tam nasackovalo 15 + vodic. Sila. Je to sice menej pohodlne ako bus, no ovela rychlejsie. Za nejakych 45 minut sme tam boli. Nevedel som, ze sme blizko stanice a tak som este naletel riksmenovi a za 7R som sa nechal zaviest za roh. Bolo 9.00 a bus som mal o 10.30. Bol som si isty, ze nejaky mi zdrhol pred nosom.
Tak som sa dobre najedol, zavolal do Delhi, kde som nic nezistil, lebo Mr. & Mrs. Boli u lekara. Nakoniec som sa zabudol a doklusal som k busu ked uz bol plny. To iste urobili dvaja Anglicania, tak vyliezli na strechu. Povazoval som to za dobry napad a vyliezol som za nimi. Strecha bola velka a bola tam asi 30 cm vysoka ohradka, takze pokial clovek sedel, tazko bolo spadnut aj na zakrutach. Scikmajster prisiel za nami a predal nam listky na streche. Povazovali to tu za normalne. Listok nejakych 108 R. A uz sme sa aj pohinali. Nejak som si nevedel predstavit, ze tu budem sediet sedem hodin. No bola to pohoda. Dost fukalo, takze som sa zabalil do sustacky a po chvili vytiahol slnecne oki aby som nechytil nejaky zapal spojiviek a po chvili aj sracak do usi, lebo zavanalo prievanom. Vyhlad bol spica a hlavne v mestach bola zabava. Jediny problem bol, ze obcas boli konare prilis nizko a raz som aj dostal po ococh, teda po slnecnych okuliaroch. No dalo sa. Sem tam sa vyskytol problem, ze elektricke vedenie bolo prilis nizko a pri troske neopatrnosti sa dalo dotknut no nastastie to bolo len asi 2 alebo 3x. Inac tuti.
BTW, cistic usi ...
Okolo druhej sme boli v Nahane, co bola podla mapy viac nez polovica a celkom nas to potesilo. Aj ta rychlost. Potom som zaspal a zobudil som sa na to, ze sa stverame do kopcov. No aka to spica. Uzke cesty po ubociach, tuti okolie a sama zakruta.
Dokonca autobus prestal pred zatackami trubit, lebo to by trubil v kuse. Cesta bola siroka akurat tak pre autobus, no nastastie tam bola krajnice, takze sa dokazali aj vyhnut.
Inac vysypat sa tam znamenalo skoncit o par stovak metrov nizsie. No bolo to tuti a hlavne zo strechy autobusu. Co nas ale zabilo, bola znacka 123 km Shimla. Vzdusnou ciarou to vyzeralo na 60 km. Trosku sa ochladilo no pohoda. Lesy sa zmenili na cistu borovicu a bolo jasne, ze tu nebude horuco. Pochopili sme to, ked sme zaliezli do tiena. Zacalo byt neprijemne zima a pred nami este par hodin, lebo priemerna rychlost rychlo klesla.
Zastavili sme kdesi na jedlo. Popili caj - ja som sa aj najedol - a obliekli sme sa, lebo sa stmievalo a teplota zacala este klesat. Mne bolo okrem noh pohoda. Bol som lenivy sa prezliect aj dole a nohy, teda hlavne kolena, trpeli. No bol som na tom dobre, no jeden z Anglicanov nemal nic proti vetru a cudujem sa, ze nezamrzol. Posledna hodina a pol bola strasna. Do Shimly sme dosli o nejakej pol osmej, teda nie sedem, ale devat hodin, a ledva sme zliezli dole, taki sme boli zmrznuti. Prve, co sme si dali, bol caj, a ja som volal do Delhi. Benko je chory, otrava z potravin, to ma z tej europskej stravy, tak som sa dozvedel, ze cez veekend nic, a to totalne zmenilo moje plany. Chvilu sme maturovali s hotelmi, lebo jeden, co bol v knizke ako najlacnejsi, sa rozhodol podraziet, no nakoniec som aj tak ostal v nom za nehinduistickych 110 a Anglici boli vo vedlajsom. Spal som jak zabity. Nejakych 10-11 hodin.