8.11. O 5.45 budicek. Nechal som sa ukecat na yogu. Tak sme sli kdesi het a tam het, je yoga centrum. Saskovali sme tam hodinu a pol a viac ako yogu mi to pripominalo stretching. Aj som tam bol dvakrat. Prvykrat aj naposledy. No potom sme si dali dobre ranajky, a co bolo najvias tuti bolo bananove lashy. Spica. Je to jedna z veci, ktore mi budu strasne chybat po navrate z Indie.
Momentalne som dokoncil studium knizky a toho, co sa oplati v Rishikeshi vidiet. Beriem fotak a vyrazam do ulic. No predtym si vycistim zuby :).
Vycistil som si zuby a nakoniec som nedokazal odolat ani teplej sprche. Okolo obeda sme predsa len vyrazili. Pobrali sme sa k mostu. Zaveseny klasicky lanak pre chodcov, no jazdili po nom aj motorky. Na druhej strane bolo kopec ashramov.
Pochopil som, ze tuna ma kazdy chram doma. Stovky malych chramikov, kdekolvek clovek zasiel. Tak sme sa tak poflakovali a nakoniec sme zapadli do jednej restiky, kde sme narobili dost velky bordel, kedze prisla partia asi dvanastich Indov a Indiek a chceli sa s nami fotit. Stihli sme nieco rozliat, nieco vysypat, no bola aspon zabava. Po restike sme sa po tom druhom brehu pobrali proti prudu k mostu cislo jedna.
Na moje velke prekvaenie sme ho aj nasli. Kym sme k nemu dosli, tak sme sa zastavili u jednho Inda, ktory nam tiez ukazal svoj domaci tempel a vyzeral strasny spravnak.
Jeho backory, toje chalenge ....
Inac, co na mna urobilo maximalny dojem, boli opat sikhovia. Jeden tam bol zobrajuci, chybala mu cast ruky, no dokazal zartovat, nenormalne nakazlivo sa smiat a byt strasne mily. To az pravda nie je. A to sme mu ani nic nedali.
Inac, momentalne, co to pisem, si pripadam jak v blazinci, dvaja hucia do tych dhych trub a jedna kocka spieva otrasne uz treti den to iste dokola a furt sa pritom tak chorobne usmieva, ze az nepravda. No ale podme dalej. Pri moste sme vliezli do jedneho chramu, ktory bol spica vysoky s tuti vyhliadkou, odkial som pofotil. Bolo v nom desiatky malych hinduistickych chramikov, no co bolo crazy, to boli schody. Prechody medzi schodistami boli tak zablokovane, ze clovek, ked vyliezol na poschdie, tak ho musel cele obist, aby mohol ist vyssie. Nachodili sme sa, no stalo to zato. Na druhu stranu sme sa vratili az po zotmeni. Hladajuc riksu ma zacala tahat do jedneho dvora. Nechapal som, naco, no kedze som zacul sitar, tak som pochopil. Domaci nas hned zavolali dnu. Bol tam uz jeden amik Jeden sitarista tam mastil este s jednym na bunoch a bolo to cosi neskutocne. Hrali asi pol hodiny. Ked skoncili, tak zacali kecat s amikom a pochopil som, ze sa chce ucit hrat na sitar. Tak som sa spytal, ci tu ide byt rok. Povedal, ze tyzden. Tak som nechapal, no zacal som sa o to zaujimat. Trapili sa tam asi pol hodiny, no bolo to strasne. Pokusal sa ho naucit drzat to a zahrat pol stupnice. Bolo to strasne a maestro na nas obcas tak pozrel a tazko vzdychol. Ten chlapec este aj hluchy ako poleno musi byt. Ale hlavne, ze mlady mal reci ako koza bobkov. Ked dohral, tak proste radsej mu nic nevravel. Tak som sa rozhodol, ze si to skusim aj ja. Stupnicu som zahral celu na druhy pokus. Kym sa rozpraval s amikom, tak som si tam brnkal a maestro sa ku mne obratil a povedal, ze ak chcem, tak ma bude ucit. Bol som z toho hotovy, no zacalo sa mi to pacit. Tak som sa ho spytal, ze ci ma zmysel sa ucit tyzden. Povedal mi, ze sa tyzden ma vie naucit tolko, ze budem spokojny. Rozhodol som sa, ze cestou z Himalaji pridem na tyzden, toto stoji zato. Spytal som sa ho, co stoji sitar. Povedal, ze ceny idu od tri do dvadsat tisic. V priebehu pol minuty som sa rozhodol, ze aj sitar si tam kupim. Tak sme sa dohodli. Vynadal som si do blazna, ktory sa bude z Indie trepat so sitarou, no paci sa mi to. Vratili sme sa dole do mesta. Podarilo sa nam najst Papa lashy. Take dobre lashy som v zivote nepil. Nakoniec sme sa aj vratili a pripojili sa k fajciacim, hrajucim, spievajucim a caj pijucim ludom. A je nam dobre.