3.12. Nechal som sa zobudit rano, lebo som mal toho dost na plane. Doprial som si dobre ranajky, pozical z hotela bicykel, co bolo zadarmo a vyrazil. Najprv som zmenil prachy, potom som dal spravit fotky a pobral som sa trochu dalej do Tibetskej osady nech zacnem kupovat aj nejake suvenyry.
Najedol som sa u Tibetanov a potom zasiel dalej do stredu kde som nasiel Tibetsky trh. Tak som tam stravil hodnu chvilu a minul aspon 1000R, no bol som spokojny.
S Tibetanmi sa mi lepsie obchoduje ako s Indmi. Neviem preco, no je to ina atmosera. Zdrzal by som sa tam dlhsie, no fucal som na hotel, lebo o 12.00 checkout. Opustil som izbu, veci zlozil dole, pokecal som s druhym zo sefov - spravnak - a dal si ese dobry obed. Tak som si popytal ucet a vybehlo to takmer na 500. No a co? Povedal som si. Dovolenka je od slova dovolit si a obcas treba. Samozrejme, zasa som ich sprdl, ze v lassy je vela vody. Poobede som si od nich zasa zobral bicykel a zasa vyrazil do ulic. Teda za roh, kde som si kupil pohladnice po 10R, kedze v Kathmandu sa mi zdalo 5 vela, poslal a potom siel pointernetovat.
10R za minutu, no dohodli sme sa klasika len za pripojenie. Tak som stiahol postu, precital, napisal odpoved, opet pripojil a siel to poslat, no este som skontroloval, ci som nezabudol adresu isteho Zatovica. Bola tam a tak som chytil mys a isiel stlacit "Send" a v tom momente vypadla stava. Myslel som, ze ma porazi. Samozrejme, nemal som to zalohovane. Nejak som si odvykol od Afriky robit taketo veci. Tak som si povedal, ze Jozef klud. Pohoda. Nepal. Domaci mi zauctoval len prve pripojenie a tvaril sa, ze je mu to strasne luto. Smutny som opustal podnik. Sadol som na bicykel a zistil, ze na prednom kolese mam defekt. Hm. Nepodlahol som hned panike, akurat som si povedal, ze porazi, zobral som pumpu, nafukal a sledoval. Bol to defekt. Strasne ma zaujimal moj horoskop na dany den, no radsej som odtlacil bicykel k opravarovi a ten to za 10 min. a 20R spravil. Pobral som sa na bus stanicu. Bolo to do kopca, no aspon som videl kus Pokhary. Listky na bus uz mali iba na zadne sedadla, no povedal som si, ze horsie ako do Pokhary to byt nemoze a tak som to zobral. 150R. Do Sunauli, co je hranicne mesto. Obzrel som si stanicu, nech vecer viem kde mam prist a pobral som sa smerom k Tibetskemu budhistickemu klastoru, nech aj daco vidim. To bicyklovanie je velmi dobry sposob prepravi pokial clovek nema bicykel kde je strasne nizko sedadlo a neda sa zdvihnut. To ten horoskop.
Klastor je v mojom ponati cosi ine, no bol tam celkom pekny tempel a okolo neho zahrada a budhisti. Tibetski pochopitelne.
Potocil som s valcekmi, urobil par fotiek a pobral sa dalej.
Povedal som si, ze este pozriem - myslim - Bahabadhi Tempel. Neocakaval som od neho vela, kedze je Hinduisticky, no siel som. Chvilu to trvalo. Tempel bol na takej horke a tak som parkol bicykel vedla jedneho domu a vyslapal si to po schodoch hore. Tempel nesklamal. Nebol vobec zaujimavy, no ta dnesna smola sa musela niecim vykompenzovat a co som vobec necakal, bolo to prave tu. Odrazu sa tam zniciho nic zjavila Nepalska svadba. Teda ona tam uz chvilu bola, no teraz som ich zbadal. Mlady s mladou isli k chramu. Mlady vpredu, mlada za nim so zakrytou tvarou. Fotil som.
Vosli dnu, ostatni boli vonku, teda asi traja dalsi boli trochu dalej na trave kde sa chystalo jedlo a tak. Po chvili z chramu vyliezli, obysli ho - mlady v predu, mlada zakryta za nim - a potom zisli dole.
Mlada isla na jednu stranu a mlady na druhu. Ostatni si ich nevsimali a vyzerali ako najmenej dolezite osoby. Na chvilu som videl mladu nezakrytu a tvarila sa ako by to pre nu bol ten najtazsi trest byt tam.
Potom ich - mladych - usadili pod strom kde mali pripraveny flek, pred nimi bolo na zemi cosi naskrabane a rozsypane a horel tam ohnik. Pripominalo mi to mikrotempel. Pred nimi boli misticky na jedlo a vsetko z listov. Tak tam dvaja nestastny sedeli a nikto si ich nevsimal. Tak som to este chvilu sledoval, nic sa nedialo a tak som siel.
Inac bol dost mlady, netrufam si typnut vek a myslim, ze to bola cisto praca rodicov. V Nepale je inac tiez dost tvrdy kastovy system. Ktovie ako to presne chodi. Teda ktosi vie, no ja nie. Zosiel som dole, zobral bicykel a siel naspet. Vymyslel som si nejaku skratku cez park a tam dvaja mladi pod stromom sedeli a hrali na gitare. Tak som sa pristavil, ze popocuvam a ta gitara bola absolutne rozladena, tak som na nich, ze tu dajte to sem a na pocudovanie som im to v relativne kratkom case celkom dobre naladil. (P.t.: Ten kto ma pozna ako ladica gitar vie, ze to bol naozaj uspech.) Boli z toho hotovi a chceli aby som nieco zamastil, no to som radsej nie. Tak som s nimi chvilu posedel a padil som prec. Dorazil som k hotelu. Vedla som este zmenil 10$ za co som zamajstroval par pohladnic, pojedol dobre veci v objavenej pekarni na europsky - tym nemyslim slovensky - sposob a zaliezol do hotela. Dal som si este cosi, oddychol, zrusil mladych, ktory chceli vyuzit nepritomnost sefstva a snazili sa mi vyuctovat bicykel. Nakoniec som na nich nabehol, ze mi idu 20R za opravu z coho boli vyplaseni. Bola sranda. Tak som povedal caf a siel som pesi na stanicu, lebo uz som mal len rezervne 200R a tie som nechcel minut. Za 30 minut som bol tam aj ked som myslel, ze to bude dlhsie. Taxikari otravovali, no ako klasicky.
Na stanici som bol o 30 minut skor. Najprv som pozoroval stanicny chaos pokecal s jednym mladym a siel k mojmu busu. Nasiel som ho podla cisla v pohode. Bag mi zamkli dole do kufra a tak som siel udriet caj. Tak som popijal i objavil sa jeden zo sefov - ten spravnak - tak som ho pozval na caj, spytal sa ako ksefty. On ze O.K., no vyzeral taky nejaky spuceny ci co. Tak som na nho, ze nevyzera nejak stastny, on ze preco, tak som mu, ze mu to vidim na ksichte. Tak z neho vyliezlo, ze ma problemy. Financne nie, lebo byznis ide, no s rodinou. Ozenil sa proti voli rodicov s kockou z inej kasty. Samozrejme nizsej no a teraz nemoze ani len vkrocit do rodicovskeho domu. Manzelstvo spica, mala dcera a tak, no jeho otec ich nechce ani vidiet. Inac rodicia v Kathmandu. Tak som si povzdychol. Aj toto vie byt jedna stranka kast. Spomenul som si na tu poobednajsiu svadbu. Ti sa urcite brali k spokojnosti rodicov, no asi len rodicov.
Moj bus zacal vytrubovat a tak som sa s nim rozlucil a siel. Zvlastny je ten svet. A ludia. Sami sebe zbytocne problemy robia. Aj ked vsetko je len uhol pohladu.
Natrepal som sa dozadu. Sedelo tam uz 5 ludi. Myslel som, ze jeden vypadne, no nie. Poposuvali sa a pustili ma na moj flek k oknu. Boli sme ako sardinky a ten sprava sa na mna stale neskutocne tlacil a ja som ho vyhadzoval a az po chvili som zstil, ze tam je skutocne 6 sedadiel. Kua. Okno sa nedalo poriadne zavriet, zacala byt kosa a mna coraz castejsie prepadala myslienka na zlatu noc z Kathmandu do Pokhary. Jedine co ma tesilo bol pohlad von. Bol spln skoro a priroda bola nadherna. Spica doliny, priesmyky, terasovite policka, krasa. Cez den to musi byt nadhera.
Noc bola otrasna. Chvilami som aj spal, no podstatne castejsie som bojoval o svoje miesto na mojom sedadle a pokusal sa zabranit prenikaniu studeneho vetra do autobusu - k comu velmi dobre sluzili potahy, ktore som strhol zo sedadla - no a na druhej strane som sa snazil okupovat susedove miesto pre nohy, lebo ja som nemal ziadne. (P.t.: Miesto :))