30.11. Rano som si dal len jablko a povedal som si, ze sa najem v Himalaya. Teda dal som si mandarinku. Vystartoval som v pohode a po chvili som dorazil k malemu templiku a z nim bola tabulka "NO WAY". Tak som pozeral okolo a ziadnu inu way som nevidel. Tak som zacal Sherlockovat a nasiel som na tej "NO WAY" cerstve stopy a tak som siel dalej. Ked som asi o 10 minut dorazil na flek, kde by sa 50% ludi otocilo a slo naspet, pochopil som preco bolo kdesi v zadu napisane "BEAUTIFULL BUT DANGEROUS". Chcelo to preliezt cez nie prilis bezpecne miesto. Pruser bol ale v tom, ze ak by sa clovek smykol a mal trochu smolu, tak by letel o 300m nizsie. Ticka. Tak som preliezol a siel dalej. Asi o 20 minut som narazil na chodnik - normalny - a na nom turista, ze ci sa to tadial da, lebo vrchom je to kopcovite. Zostupoval. Tak som mu, ze da sa, no vo vseobecnosti by som to neodporucil. Tak tam isiel. Starsi pan, no bez nosica a vyzeral vo forme. Dufam, ze ho nebudem mat na svedomi.
V Himalay som pojedol. Uz tam bolo aj slnko, lebo dolina je v tych catiach dost uzka a hlboka, takze chvilu to trva. Prebalil som si ruksak a tasku, zbytocnosti som nechal v jednom Guest Hause. Len nejak dodnes neviem, preco som to nespravil skor. (P.t.: Ani s odstupom roka a dvoch mesiacov som na to neprisiel :)) Do Machhapuchhare som to mal za 3 a pol a do Annapurna Base Campu za 5 a pol. Pohoda. Cesta bola mierne stupajuca a za nejake 3 hodiny som tam naozal bol. Vyska 3700, takze uz som siel pomaly, no bola to krasa. Od Himalaya postupne zacal miznut les a slo to takym nizkym porastom popri huciacej vode az to preslo do travy. M.B.C. je uz vlastne spredu pozerajuc za vrcholmi Machhapuchhare a Annapurny South a je pekny vyhlad, no ako kazde poobedie tam doklusu mraky. Vela som sa tam nezdrzal. Asi hodinu, co som navaril polievku - akurat sa tam stienilo - a siel som pokojnym krokom dalej.
Do A.B.C. som to mal 2 hodiny a 500 vyskovych metrov. Siel som pomaly a v pohode. Minul som vypalovanu travu. Debili. Do dvoch hodin som tam bol a vobec som nemal pocit, ze som v 4200 a ze som dnes urobil 1600 vyskovych metrov. Cool. Slnko prave zapadalo a bola to krasa. Slnko zapadalo za Annapurnami ktore boli kolo mna a osvetlovalo Ryby Chvost (Machhapuchhare). Konecne som mohol v pohode vidiet aj Annapurnu I (8091). Nasiel som si miesto, kde by nemalo fukat, rozlozil spacak, zaliezol, varil, vychutnaval zapad slnka, vychod hviezd a vytesoval sa zo studenej a tvrdej krasy okolo.
Hore su inac 3 Guest Hausy no nezaujali ma. Trava tu uz nie je ziadna iba kamene, sneh a zavyjajuci pes. Asi 5m odo mna bolo koryto kadial tecie ladovec. Je to sila. Asi 100m hlboke, vyryte do terenu a dole to vyzera akoby tam prebiehali stavebne prace. Az potom som si vsimol, ze to je lad. S tou prekazkou to akosi nevyslo, lebo bola obla a aj tak fukalo. Bol som kompletne obleceny, no aj tak mi bola trochu zima. Tak som cez spacak hodil prsiplast a bolo O.K. Asi to bol vietor, no rozhodne nie len on, lebo rano nie len voda vo flasi cisty lad, ale aj jablka v ruksaku zamrzli. Takych -10, mozno kus menej. Domorodci dole tvrdili, ze hore je v noci -15. Ale naspet.
V noci som sa asi kazdu polhodinku prebudil, co mi az tak nevadilo, lebo som stihol sledovat uzasny Orion, ktory vyliezol spoza Machhapuchhare a putoval nocnou oblohou az nad ranom zapadol za Annapurnami. V hlave mi ani nehucalo a tak som si povedal, ze bud starnem, alebo napriek mojim uvaham je tu tlak vyssi ako v Afrike v rovnakej vyske.