2.12. Rano som len tak otvoril oci a nad tym teplym bazenikom v tej pare poletovalo cosi, co by som nazval mali smrtovia. (P.t.: Necitatelia Pratcheta maju smolu ...) Bolo to ako motyle, no trocha vacsie a cierne, skor ako malicke netopieriky. Styl pohybu to pripominal. Ja som lezal vedla vody, takze lietali aj tesne nadomnou, no dali mi pokoj. Tak som ich chvilu popozoroval a bolo to celkom zaujimave. Akonahle som sa pohol, tak zmizli a uz sa nevratili.
Velmi sa mi nechcelo, no vstal som. Nechcel som aby nabehli kupaniachtivy ludia a ja im tam spim, takmer v bazene. Tak som sa pomali zbalil, pofotil a vypadol. Nechcelo sa mi do kopca, no bol to kopcek a vlastne zanedbatelny a aj asi najvacsi dnes. Najhorsi bol vcera. V osade nad Hotspringami som sa na chvilu zlozil a zacal kseftovat s Tibetankami. Vsetko mali drahe a bolo mi jasne, ze dole je to lacnejsie, no nakoniec som vymenil polku samponu a opalovaci krem za podobny naramok aky som mal z Afriky, no podstatne krajsi a zda sa, ze ten lesky biely kov je naozaj striebro. Prerobil som, no bola to zabava. Mali sme srandu obaja, no mne sa aj tak najviac to, ze Tibetanka s opalovacim kremem. (P.t.: Dalsi zivotny ciel ktory si asi dam bude predat Eskimakovi chladnicku.)
Siel som v pohode dalej. Bolo jasne, ze vecer som v Pokhare. Bolo prijemne teplo. Este chvilu som siel lesom - presiel som okolo "New Bridge" a v lese za nim ma pristavila jedna z domorodkyn, ktore som stretaval cestou, a ze ci nemam nejaku medicinu a ukazala na celo. Na prvy pohlad to vyzeralo hnusne, rozbite, zahnisane, no ked som sa pozrel zblizsia, tak to bola zaschnuta rana, ktora len tak blbo vyzerala. No reku, nech nie som svina, tak som vytiahol lekarnicku a najprv som tam strekol Septonex, aby som si overil, ci je to naozaj zaschnute a ona nezaregistrovala, ze to malo stipat abo co, tak som si povedal, ze simulantka, no vytiahol som este jednu mast - vraj kortikoidy furt pomozu a ak nie, tak dobry placebo efekt - a nadzabal som jej to tam, aj ked som vedel, ze zbytocne. No bola spokojna a to cloveka potesi, tak som si aspon spravil par fotiek. Hnal som dalej. Opustil som les a prichadzal som k Syuli bazaru. Miesto kde som 3 dni dozadu nenasiel odbocku a zbytocne slapal do kopca. Siel som kolo skoly a tam hned vybehol ucitel s pokladnickou, ze dotacia. Tak som mu, ze akurat nalepky pre deti mu mozem dat. On ze nie, on len peniaze. Tak som mu povedal, ze je teda dobra svina a znechutene som odisiel. Nejaky iny potom ale prisiel a popytal nalepky. Bol som z nich znechuteny a bolo mi jasne, ze s tych penazi, ktore su v skrinke sa skutocne na skolske potreby dostane asi tolko ako u nas na skole a asi este menej.
Po chvilli som bol na odbocke. Nebola absolutne nijak znacena a clovek bez guida, ktoremu vyslovene nepovie, ze chce ist tam, nema sancu to najst. Samozrejme, ze z komercneho hladiska je pre ludi nad odbockou neziaduce, aby ludia chodili lahsou trasou cez New Bridge, kedze vacsina hotelou a tak je na tazsej. Svine. Stretol som tam dvoch starsich Finov s ktorymi som sa dal do reci a oni ze odkial a ja ze tak a tak a oni pozerali jak baca na Tuzex, zmenili plan, ze chcu ist tou trasou a ich guidovi sa to nepacilo, aj ked musel priznat, ze je to lahsie a rychlejsie. Chvilu sme pokecali a bola celkom sranda.
Tak som zbehol k rieke a dobrym tempom si to dupal k Birethanti. Cestou som stretol domorodcov nesucich na chrbte ineho, polomrtveho domorodca. S lekarom to tu nie je lahke. Kupil som si uz aj mandarinky za normalnu cenu aj ked pred tym sa ma pokusali obabrat a hnal som dalej. Na check poste ma zapisali a povedali zbohom. Tak som si odfotil ich skvele hlasky o ochrane prirody, precital papierik ze "Yodin Tablets - 5000" a znechuteny zmyzol. Znechuteny z toho, ze ake su to prasata. Vsade tabule o znasani odpadkov dole, no ak clovek najde nieco na zemi - a nie je to problem -. tak su to len papieriky od "Cheving Tabbaco" ktory pouzivaju domorodci. To iste s vodou. Pisu nech ludia pouzivaju normalnu vodu a predavaju tabletky po 500R, neoznacene chodniky atd, atd, atd. ACAP ma nasral znechutil, no vedel som, ze to prejde. (P.t.: Uz ciastocne preslo.) Medzi Birethanti a Naypuri som konecne za normalnu cenu pojedol a vyliezol hore na cestu. Autobus prave pohynal - stesticko - a tak, kedze bol plny, som vydupal k ostatnym na strechu. Boli tam domorodci a jeden Belgican. Cestou som zazil neuveritelny zapad slnka. Taku fialovu som este nevidel. Stihol som aj foto, no neviem, ci v pravy cas. Do Pokhari sme dorazili za tmy.
Na stanici sa na nas hotelovi dohadzovaci vrhli jak muchy na hovno a tak som siel podla cien. Zobral som 100. Transport taxikom do hotela je v cene, kedze vacsina hotelov je na Like side, alebo Dum side. Bolo mi jedno kde mam hotel, hlavne nech som tam. Sefo nebol prilis prijemny, no aj to mi bolo jedno. Sli sme chvilu. Nie kratku. Aspon sa mi zdalo. Prave bol vypadok napatia, takze same sviecky, no aj to mi bolo jedno. V izbe boli tri postele, tak som sa na jednu zvalil, no potom som si povedal, ze idem vyzrat dole restiku, nech to stoji co to stoji. Na uvod som do seba vlial 3 fanty - citronove a cokoladove lassy v ktorom bolo viac vody nez sa patri. Hned mi stupla nalada. Asi som bol dehydratovany. Tak som sa aj dobre najedol a nakoniec som aj cosi popisal. Rozlozil som po izbe veci nech sa susia a spal som ako zabity.