27.11. Budik ako vzdy v takych chvilach nebavil, no zobudil som sa. Radsej som sa zbalil a opustil izbu s tym, ze ruksak som si nechal v hoteli. Mladeho som sa spytal, ze kolko stoji riksa k busu do Bhaktapuru, tak mi povedal, ze pre nho 20R a pre mna 35R. Tak som mu na to, ze na to sa teda pozriem.
Tak som chytil prveho riksmena, ze k busu do Bhaktapuru. On ze 40R. Ja ze 20, on 30, ja 20, on 25 v zufalstve, ja ze 20 a nemam sa s nim o com bavit. Chudak videl, ze ma smolu tak suhlasil. Nasadol som a aby som nezostal nic dlzny vcerajsku, tak mi po par metroch vypadol stativ a presla po nom riksa v ktorej som sedel. Do istoty. Nastastie sa nic nestalo, len je doskriabany. Vyhodil ma pri buse a ledva som presadol, sli sme. Nejakych 5 ci 6R. Trvalo to celu hodinu. Stali sme totiz pri kazdej vrbe. V Bhaktapure som chcel bus do Nagarkotu, no bol to kus problem. Nakoniec som nasiel flek odkial mal ist, no pri ranajockach som zistil, ze az o dve hodiny, co ma nepotesilo. Situacia sa ako vzdy vyriesila tym, ze prisiel nejaky mladnak a ze bus ide teraz a otravoval, a ze ide aj on so mnou a ze nic za to nechce, ziadne peniaze. Tomu som neveril, no nechal som to tak. Vraj mu ide o trening anglictiny, na coz som mu povedal, ze nie som ten pravy objekt. Prisiel bus, no nevedel sa naplnit a tak po chvili pohol a zobral nas na miesto zvane Kamalbinak odkial sa prave chystal vystartovat plny bus. Tak sme presadli a vyrazili.
Bus sa zacal splhat hore strmim ubocim a my sme opustali zadymenu dolinu. To ze som platil dva listky snad nemusim pripominat. Ako sme sa blizili k Nagarkotu, zacali spoza kopca vyliezat hory. Ono Nagarkot je zaujimavy tym, ze lezi na vrchu kopca nad Kathmandu Valley a je z neho vyhlad na Kathmandu cele aj na vsetky hory od Annapurn na zapade po Kanchenchongu na vychode. Skratka spica. Tak sme sa blizili a pred nami sa objavili hory. Jedna z nich v strede tak krasne vycnievala a tak som sa mladeho, ze co to je a z neho suverenne vyliezlo, ze Makalu.
Ako som neskor zistil, bol to blud, ale co uz. V Nagarkhote nas chceli miestne otravy vytiahnut z busu v centre, no poslali sme ich kdesi, kedze bus isiel este vyssie. Musim poznamenat, ze nie kazdy. (P.t.: Bus.) Vystupili sme na konecnej, kde je vojensky check post a pobrali sa hore do kopca, kde je spravena vyhliadka.O vsetkom som rozhodoval ja a po chvili aj tak z mladeho vyliezlo, ze je tam prvy krat v zivote. Trvalo nam to asi pol hodinku do kopca, no stalo to za to. Cosi uchvatne.
Za neviem ake peniaze som si kupil mapku, teda co je vidno a z veze aj s nejakou Argentincankou sme sa pokusali identifikovat vrcholy. Nakoniec sme nasli aj Everest. Teda aspon si myslim ze sme ho a s chutou sme ho potom ukazovali Nepalskym skolakom na cele s panom ucitelom, ktory tam boli na vylet, sak co ...
Inac polarizacny filter je neskutocna vec. Nechapem ako som dokazal doteraz bez neho fotit. Tak sme tam boli nejaku hodinu a bola to nadhera. Nasiel som este Ccho Oju. Annapurny boli v mrakoch a Kanchenchongu som si tipol. Okolo obeda, teda okolo druhej som povedal ze dost a sli sme dolu okolo vojakov, ktori travili sluzbu vylehovanim na trave a pozeranim na Himalaje. Bral by som.
Tentokrat sme sli pesi az dole do centra. Len stamadial siel bus. Rano to bola nahoda. Bus by sme mali hned, no defekt a tak sme pol hodinu travili pri caji. Chcel som ist na streche koli vyhladu a fotkam, no vraj nie a tak sme potom, co sme sa pohli zacal s fotakom v ruke chodit od okna k oknu az ma na tu strechu sami poslali. Za mnou vyliezlo par mladych a bola to krasa. Co dodat. Terasove policka, domceky.
Inac Radost. Slnko. Na pol cesty nas opet stiahli do busu. V Bhaktapure som videl, ze je neskoro a kedze za vstup do centra si este aj 300R pytali, tak som sa na to vykaslal a ze idem kym je cas do Kathmandu, lebo som si tam nic neodfotil a este som chcel pozriet tempel nad Kathmandu. Tak sme sli k busom do Kathmandu, no k expresom. Mlady sa ma spytal, ci sa ma moze nieco spytat. Hned som vedel kolko bije.Tak som sa ho, ze predpokladam, ze potrebuje peniaze. On ze nie nie, ale potrebuje slovnik. Anglicko-nepalsky a nema peniaze a tak. I bolo mi luto studenta a vymakol som a kupil mu slovnik za 200R. Dostal ma. Dodnes neviem, ci to bola finta a o pol hodiny sa s predavackou tesili zo zisku, alebo to bolo naozaj. Ak to bola finta, nemozem mu nic zazlievat, lebo to bolo inteligentne. Co uz. A mozno som naozaj spravil dobry skutok. Brrrr.
V Kathmandu som akurat stihol spravit par fotiek a bola tma.
Napriek zmatku sa mi Kathmandu velmi paci. Chcel som este zbehnut nad Kathmandu do jedneho znameho templa, ktory je jednym z charakteristickych znakov a ide sa k nemu po N schodoch, no ako vravim, bola uz tma. Tak som kupil mandarinky a sadol si na Durbari pod jeden tempel a vychutnaval atmosferu a rozmyslal ako vecer na stanicu, lebo je dost mimo mesta.
Teda hlavna stanica, kde dialkove busy. I prisadol nejaky a dal sa do reci, len tak nezavazne, tak som s nim pokecal a kedze som videl, ze to nie je ziaden agent s teplou vodou, tak som sa spytal na stanicu a on ze busy do Pokhary chodia aj tuna od posty a to modre - cize statne. Dokonca tam so mnou skocil a za 107R som hned kupil listok na 18.30. Tuti stesticko. Bolo 17.30 a tak sme sa vratili na Durbar, vymenili adresy - nejaky horolezec - a ja som siel pre batozinu. V hoteli som zistil, ze hore v ruksaku neviem najst budik, no povedal som si, ze asi ho mam dole. Zbalil som sa a padil na bus. Az v buse som si spomenul, ze som ich na 1000% daval hore. Ktosi ich potiahol. Svine. Niekto z tych mladych. Je pravda, ze uz nebavili. No aj tak mi ich bolo luto. Pripominali mi Nemecko.