27.10. Plan na Zahedan som nemal a chcel som zo Zahedanu cim skor vypadnut. Zahedan mi bol aj menej sympaticky. Nie je to uz ako ine mesta. Asi prilis pri hranici. Tak som sa spytal na bus do Mahjedanu. Vycital som z knih, ze je to prihranicne mesto. Odpoved bola, ze musim ist na iny terminal a aukazali smer. Tak som siel pesi, lebo som sa chcel prejst. Ked som isiel chvilu, tak aby som sa uistil, spytl som sa policajta na ten terminal a on ma poslal presne opacnym smerom ako som isiel. Zil som v tom, ze asi som mal niede odbocit a zabudol som. Vratil som sa kusok a vraj zase cosi zle. Tak som sa spytal par ludi a stale nejaky chaos z toho bol. Pristavil sa nejaky taxi, ze ma tam odvezie za nejake tazke prachy, no ukazoval smerom k terminalu z ktoreho som prisiel a to bolo za rohom a tak som sa porucal. Nevedl som co mam robit a tak som si povedal, ze pouzijem osvedcenu techniku. Nerobit nic a ono sa vyvrbi. Zlozil som batoh a zacal som sa tvarit, ze tuho premyslam. Ani nie dve minuty, pristavil sa chlapik - s pohoda anglictinou - a ze co ma trapi. Tak som mu, ze ako sa dostat na hranicu. Pohotovo vysvetlil, ze ziadne busy tam nechodia, no z Mahjedan Mejdan (square) chodia auta za 10 000 za osobu. No a na to namesticko sa dostanem za 2000 taxikom. To bolo info, ktore som potreboval. Zobral som taxi odviezol som sa na namesticko. Mal som 1500 a 10 tisicky, tak chlapik zobral 1500 a siel. Pojedol som, samozrejme kolo mna otravy, tak som si vybral jedneho, co vraj hned. Spytal som sa na cenu. Povedal, ze 20 000. Kukol som sa na nho strasne skaredo a povedal ze 10 000 a on ze O.K. Svina. Mal pick-up otvoreny, teda to asi ni eje pick-up, tak som si do zadu hodil batozinu a trepa sa tam tiez. Apon ma prefukne a mozno daco pofotim. Vzadu museli sediet dvaja, lebo dnu s vodicom vosli len traja. Pohli sme sa a upalovali po perfektnych Iranskych cestach. Priroda bola tuti. Opet tie ich nezalesnene kopce ladene do cervena. Okolo isla aj zeleznicna trat, no vyzerala dost opustene. Urobil som par fotiek.
Presli sme cez dva check-pointy a boli sme na hranici.
Nechcelo sa mi prec z Iranu, no siel som. Kym som sa od brany dostal ku skutocnej fyzickej colnici, tak som sa presiel takmer kilometer. Oni sa v tom asi vyzivaju. Ked som tam nebehol, tak ma usmernili k okienku, kde nebol nikto. Z druhej strany sa isli pozabijat. Asi okienko pre cudzincov. Tam som zazil vrcholny sok z celeho Iranu. Za okienkom sedela zena. Bez problemov vybavila, popriala good luck a hotovo. (Poznamka teraz: Ked si tak teraz spomeniem, na tych zakomplexovanych debilov na Cesko-Slovenskych hraniciach ktory mi kazdy tyzden robia problemy, prehladavaju auto, chcu oholit, nechavaju vylozit cely batoh vo vlaku o druhej v noci, je mi spatne.) Mala tam aj synatora, tak som mu dal nalepku, za co sa na mna usmial. Spica, colna kontrola sa ma netykala. Najblizsie z Iranu vyveziem 3t hasisu.
Vyhodili ma na ulicu. Hm. Tak som spekuloval, ze kde su Pakistansky uradnici. Potom som si vsimol, e na druhej strane cesty su nejake budovky. A vazne, v jednej boli pasovaci a v druhej colnici. Ti na to absolutne kaslali. Tych si clovek musi najst. A vlastne mali pravdu, ved Iranci by bez vystupnej Pakistanskej poslali ludi naspet. No a vstup do Pakistanu? Kaslat na to, tak som sa vnutil k pasovakom pre peciatku. Colnici ma ani dnu nepustili. Vraj nech idem kade lahsie, tak som siel. K autobusom. Hned sa zbehli, ze do Quoty za 250. Zmenil som najprv nejaky peniaz po 50 a potom som si vybral jeden, ktory isiel podla nich hned, co bolo o jednej. Mne sa to nezdalo, no ked som zistil, ze je uz 11 hodin, co sa mi tiez nezdalo,no potom mi doslo, ze casovy posun, tak som povedal ze O.K., a prezul som sa, zlozil som batoh, nakupil zradlo, pozrel Pakistanky ktorych bolo ako safranu a boli zahalene uplne. Aj tvar. Zlate casy v Irane. Jedlo zacalo priostrovat, tak mi bolo jasne, ze sme blizsie k Indii. Co mi jasne nebolo, bolo to, ze preco ten bus pride az rano, ked je to len par stovak. To som pochopil az ked sme vyrazili.
Pakistanske cesty maju od Iranskych tak daleko ako Eskymak od splahania sa po palmach. Strasne, no sli sme. Na jednej zastavke pricestnej, kde sa dal kupit akurat caj a bol dobry som stretol troch Svajciarov. Na bicykloch. Vonku bolo inac dobre horuco, neboli to ale ziadne sracky. Piaty mesiac na cestach a vsetko na bicykloch.
No a planuju okolo sveta. Denne spravia okolo stovky. Spica, kus sme pokecali a oni sli dalej. Ked sme ich predbiehali, tak som si ich cvakol. Pri zapade slnka bola opet zastavka a opet sa len ctyria si ukazali ako poriadny moslimovia. Prechadzali sme cez tuti hory a spravil som si par fotiek z busu. V buse predomnou sedelo nejake decko, ktore vyzeralo byt strasne chore a z nosa mu vytekal humus a nemohlo spat a kaslalo, tak som mu na nocnej zastavke dal jeden .......... (Poznamka teraz: Ked som pisal som nevedel co som mu dal, taze teraz uz ani nahodou, no bolo to cosi tisiace a sucasne acetylsaliciloidne.) a kvapky do nosa, nacoz zo mna hned bol miestny saman a prihovorila sa ku mne aj nejaka partia. Inac Pakistan je chudobnejsi. No aj azijskejsi. Uz ziadne stoly, ale na zem na kobercoch a caj robia aj s mliekom a je ovela lepsi. Decku to zdalo sa pomohlo, lebo zalahlo a spalo. Raz sice na chvilu porevalo, no inac pohoda. Ty mladnaci ma volali sediet do zadu, no povedal som si, nech na to seru.