26.11. Rano som bol v Kathmandu. Vylozili ma kdesi a povedali, ze odtial zoberiem ten bus, lebo ak pojdem dalej, budem dalej od centra. Mili. Vzapeti doklusal klasika chlapik aky su vsade, ze vraj hotel len 200R a ja ze nie, on ze ajy je moj rozpocet, tak ja ze co najmensi, tak on na pocudovanie zahlasil, ze jeho hotel nie je pre mna, nech vezmem bus ten, vystupim tam a idem tam, tam je oblast lacnych hotelov. Tak z toho som bol uplne paf. Toto v Indii nehrozi. Samozrejme ze ma privital v Nepale. Krasa. Tak som zobral bus, zviezol sa, vystupil, roztrhal kus ruksaku, no zanedbatelne a vliezol do restiky na caj konstatujuc, ze tato krajina mi prirastie k srdcu. Popil som caj a cosi snad aj pojedol a posedel som kym sa nezacalo rozvidnievat.
Zorientoval som sa a zistil som, ze som celkom dobre situovany. Tak som sa pobral smerom k Durbar Square, kde som si vyhliadol hotel. Durbar Square je historicke centrum stareho Kathmandu s mnozstvom templov. Kumari Guest House - moj ciel - pozeral na namestie a mal byt aj lacny. Tak som si to sinul k nemu konstatujuc, ze nejakou zvlastnou zhodou okolnosti sa mapka zhoduje so skutocnostou a nie je problem sa pomocou nej orientovat.
Presiel som mensie namesticko a dorazil na Durbar Square. Spica. Vysoke temple jeden vedla druheho. V hoteli ma privitala domaca, no a ze singlofka za 150. Podrazeli, no poloha stala za to a tak som to na tu jednu noc zobral. No a vraj nie je problem s tym, ze checkout o tej a tej. Skratka nie je problem odist hocikedy a takisto ziaden problem, ze som prisiel rano. Tak som sa zlozil na izbe a vyliezol som an strechu, no uplne na vrch. Je tam taky kus steny, na ktorej sa da sediet a clovek hompala nohami nad namestim. Hned si ma zacali fotit nejaky turisti, no nastastie nevolali poziarnikov. Ono to totiz bol fakt len kus muru, kde sa nechodi. Tak som si tam posedel, popozeral ranny zivot. Po chvili ked som mal pocit, ze ludia uz zacali zit, som zliezol a vyrazil do ulic za peniazmi, permitom, kulturou a jedlom. Presne v tom poradi.
Peniaze som chcel zmenit na cierno, no nejak nikto ma neotravoval a tak som bol nakoniec rad, ze som nasiel nejakeho money changera, ktory mi zmenil zo 100$ len 50$. Kupil som miestne noviny, prepadol Turist Inf. Office, kde mi dali mapku Kathmandu a povedali, ze Immigration Office (IO) je tu a tu. Bolo to dost od veci a vraj je to nove miesto. Tak som sa podakoval a siel si nechat spravit fotky. Kathmandu sa co sa tyka fotosluzieb neda porovnat s nicim v Indii. Proste vsetko vsade. Foto robili vsade na pockanie Polaroidmi, aj ked cena sa splhala k cene u nas. Co ma ale zabilo, a aj nastvalo bolo to, ze tu nemali ziaden problem s filmami. Narazam na to, ze zohnat v Delhi diaky 400 bol problem. Tu ziaden. A najhorsie bolo to, ze normalne diaky stali 290R, co je o 30NR lacnejsie ako najlacnejsie v Indii. A ja som sa v obave predzasobil vo Varanasi. No co uz. Tak som sa odfotil a sledujuc priority som sa pobral k Immigration Office - IO. V Kathmandu doline su 3 mesta. Kathmandu, Patan a Bhaktapur. Kathmandu a Patan oddeluje rieka. Podla mapky ktoru som mal sa mi zdalo, ze to je v Patane. Tak som sa ludi - potom, co som pohladom zavrazdil riksmena, ktory mi zahlasil, ze riksa 150R - spytal, ze kde je bus do Patanu. Nanavigovali ma a cestou som narazil na tempo, co mi vyhovuje viac a tak som nasadol na jedno iduce do Patanu. Myslim, ze 5R, no co bolo podstatnejsie bolo to, ze v Patane som zistil, ze asi idem nedobre. Overil som si to u okolosediacich a ti mi to ochotne potvrdili. Tak som vypadol von. Bol som v Patane a v riti. Patan sice je zaujimavy, no ak vezmeme prioity, tak az za permitom. Tak som sa siel dostat do IO. Mal som pocit, ze je to nemozne. Chodil som hore, dole a ludia ma posielali krizom cez namesticko s busmi. Ked som ho presiel asi 3x, tak som si povedal, ze ale dost. Sadol som si a zacal studovat mapu a cakal kedy pride clovek, ktory mi povie co a ako. Trvalo to asi 2 minuty. Prisiel chlapik, spytal sa kde problem a povedal, ze z Patanu ziadne priame busy ani nic podobne a ze najjednoduchsie vybehnut na ring a tam jeden bus tam, potom druhy a som tam. Tak som spravil a za pol hodinu som vystupil kde som chcel. Pustil som sa hore ulicou hladat IO. Kus som sa uz obaval, lebo som nevedel kolko je hodin a nechcel som byt nasraty. Budovu som zbadal uz z dialky podla mnozstva taxikov. Vonku, teda dnu, teda aj aj, lebo je to take otvorene, bola kopa cudzincov a bolo 12.55 a robili do 13.00. Asi mam dobry horoskop. Tak som stihol vyplnit tlaciva, zaplatil som si 2 tyzdne - okolo 600R - kedze som predpokladal 10 dni, zobrali mi pas a mal som si to vyzdvihnut o 14.00. Tuti. Siel som von, zbehol par metrov nizsie a nasiel restiku s prijatelnymi cenami, kde sa sedelo na vankusoch a nizke stoly. Tak som pojedol, pozartoval. Boli tam spravnaci a bavili sme sa o Indii a jeden z nich zahlasil, ze "In Shimla cheating is occupation". Tak sa mi to ratalo. Vsimol som si, ze tu maju v menu aj hard drinky.
Pred druhou som sa pobral, dorazil o 5 dve a uz ma to tam cakalo. Spica. Tak som zmyzol a isiel chvilu pesi, aby som sa dostal na hlavnu, kde su aj busy a tempo, lebo tam, kde je to IO nechodi nic iba taxi. Moj ciel bol Patan, no povedal som si, ze idem normalne do Kathmandu a tam vezmem tempo do Patanu. Tak aj vyslo a poobede som bol opet v Patane. Patanske Durbar Square je zname tym, ze je tu najvacsia koncentracia templov. Neviem sice ako je inde - okrem Kathmandu - no tu to je sila. Jeden vedla druheho. Popisovat sa mi nechce, je to v knihe. Tak som sa tam flakal, obdivoval, fotil. Na opacnom konci nez som zacal bol este aj trh a predavali tam aj vselijake Tibetske bludy.
Pozrel som este Golden Temple ktory je trochu mimo. Je to fungujuci Budhisticky chram. Zaujimavy, no prilis velke potkany.
Kedze sa uz zacalo stmievat, co je nevyhoda navstevy v novembri, pobral som sa naspet. Spytal som sa odkial chodia tempo do Kathandu. Vraj Mangal bazar. Bolo to za rohom. Siel som za roh a este chvilu a mal som to. Do Kathmandu som dorazil za tmy. Nasiel som si internet, no az po pripojeni som zistil, ze ten mamut ma len 4MB RAM a este mi nechal Word na pozadi, tak som to tam skoro zrusil a za ten Word si odpocital dve minuty - co sa mu barz nepacilo - a siel som inde. Pointernetoval som a siel som flakat nocne Kathmandu.
Vrazil som do jednej z fotopredajni - (P.t.: Asi si vacsina inac predstavuje nocny zivot ... ) - kde bol mladnak a dali sme sa do reci a som na nho, ze nech mi ukaze polarizacny filter 52mm a on, ze ci linearny alebo kruhovy, nacoz som ja ako baca na Tuzex (P.t.: Polarizacne som dovtedy nepouzival, takze som len vedel ako funguju a k comu su, no tot vso.) a tak som si to nechal vsetko vysvetlit a kecali sme o vsetko mozne a bol som tam asi hodinu a odniesol som si linearny polarizacny filter za 500R, co som si isty, ze je dobra cena. Tu je vsetko ovela lacnejsie. Pomaly som sa spokojny pobral na hotel s tym, ze rano budicek a fucim do Nagarkotu, co mi poradil uz ani neviem kto. Povytesoval som sa este z pohladu zhora a siel som spat.