24.11. Stanica bol zazitok, neslo o to, ze ini ludia - stat Bihar - no tak sa tam hromadne spalo vsade na zemi, ze sa ledva dalo prejst. To stalo za to. Nebrali sme ziadnu riksu ani nic a sli sme na druhu stranu cesty do Budha hotela. Pred nami bol hotel Classic a pucmidrat ze hello a hotel a spytal som sa ho na double, on ze 150R ja ze drahe, on ze 125 a tak sme sli. S kupelnou. Pohoda. Keren ich tam este asi pol hodiny obracala, aby priniesli ciste pradlo, lebo ako sme zistili, oni ho len zehlili. Nie prali. Hm. Parada. Mne ako humusakovi to bolo jedno. No zeny ....
Nechali sme sa zobudit o deviatej, vstali o 10.00. Pojedli, zohnali vlak pre Keren 21.32. Vlak 3010. Tusil som daco zle. Rano v Kalkate. Dali sme este vyvolat film, ktory som nafotil, aby som vyskusal, ci objektivy funguju. O.K. A vypadli do Bodhgaye.
Tempo 10R. Cesta bola zaujimava. Vidno, ze to nizsie. Vsade palmy, rovina a sem tam kopec. Pekne. Ludia su ini. Povedal by som, viac polarizovany. Mladi viac friendly, stari niektory cisto kriminal pohlad. Asi na tom, ze Bihar ma najvacsiu kriminalitu nieco bude.
Bodhgaya je dedina. Obycajna mala dedina s mnozstvom templov. Teda obycajna. Tuna Budha dosiel k osvieteniu. Je to najposvatnejsie miesto budhizmu. Na mieste kde stal strom pod ktorym k tomu doslo rastie priami potomok povodneho stromu. Vedla je nadherny tempel a zahrada. No ale pomaly. Vsetko v Bodhgay sa toci okolo Budhizmu. No nie len kolo. Kedze hinduisti povazuju Budhu za inkarnaciu Sivu, tiez si robia narok na toto miesto a boli tu uz trenice aj s vladou Biharu. Medzinarodne centrum Budhistov - svetove - tu chcelo investovat do infrastruktury, no stroskotalo to na miestnej skorumpovanej byrokracii. (P.t.: Neco mi to pripomina, ruce sviram v pest ... (J.S. Lenk))
Ale k veci. V centre je namesticko pri ktorom je zopar cestoviek schopnych zabezpecit vsetko. Tak sme si nechali zabezpecit mapu - stalo sa - a sli sme do Mohabodi templa.
Je to ten hlavny vedla ktoreho je strom a zahrada. Toho roku tu bude Dalajlama od 13. do 20. decembra. Smola. Pred vchodom ku stromu sedel mnich - docista jak Dalajlama - ktory ked sa nazhromazdilo par ludi ich usadil, posomral a porozdaval malych pripominajucich Budhov a potom sa slo k stromu.
Krasa. (P.t.: Svojho maleho Budhu som nasiel minuly tyzden dobre schovaneho v batohu, ked som sa vratil z Rohacov ...) Kolo stromu sedelo par permanentnych, takisto cela zahrada dokola bola posiata mnichmi.
Zabudol som podotknut, ze vsetko Tibetania. Neskutocna atmosfera, neskutocna krasa. Obisli sme to parkrat, spravil som par fotiek a sli sme dalej.
Vysli sme opet na hlavne namesticko a ja som skonstatoval, ze nemame sancu prejst to cele do zapadu slnka a ze vezmeme cykloriksu, ktora nam ukaze temple. Len co som na to pomyslel a zatvaril sa riksechtivo, dotrepal sa riksmen a este jeden a ten ponukal zaprah. Bolo rozhodnute. Nasadli sme a jeli.
Krasa. Vsade sme zastavili a jeli. Chvilu sme riadili my, chvilu on. Raz ked sme sa vratili z fotenia a on tam nebol, sme mu chceli ujst, no on zatiahol a ja som sa cudoval, preco ma ten kon nepocuva.
No ale k templom. Je uzasne nieco take na jednej kope, lebo clovek moze pozorovat architekturu podla krajin. Mne sa najviac Bhutan. Strasne krasne. Aka asi je krajina?
Inac okrem Bhutanu je tam Cina, Tibet, Japonsko, Thajsko, Nepal, myslm, ze aj Vietnam, no uz ani sam neviem. V kazdom ina vyzdoba, okolie a tak. Nadhera.
Zabil ma akurat Garjeling. Neviem kde a co to je. Skoncili sme akurat za tmy. Mlademu sa samozrejme nepacilo, ze mu davam tolko, kolko sme sa dohodli - 50R - a nie viac. No kaslal som na nho aj preto, ze na nas cakal bus. S tazkym srdcom sme opustali Bodhgayu. Clovek si raz dva zamiluje toto miesto. Dokazal by som tam byt hocikolko. Ako v Rishikeshi. A skoda ze tam nebudem, ked tam bude Dalajlama.
Do Gaye sme dorazili za tmy, vzali sme riksu k hotelu no vystupili cestou pre fotky. Filmy vyvovali dobre, no fotky doflakali. No za 3R? Pohoda. Bolo vidno, ze objektiv je O.K. Takze ziaden problem. Pohoda lesna. (P.t.: No nebolo to tak, kedze som ho skusal na blizkych objektoch, nevyskusal som, ako sa tvari na nekonecne a tam to bolo na toto....) Keren sa fotky pacili, takze hned zabavila celu sadu s tym, ze mam film a mozem si nechat spravit. No co uz so zenskou. Zapadli sme do restiky a dali si na rozlucku dobru veceru. Ja som nasiel v jedalnom listku cosi ako cheese garlick a tot vsjo. Viac sa mi o tom nepodarilo zistit, no riskol som. Ludia spica. Bol to ten ich celkom dobry syr v takej hustej palivej omacke. Bars dobre. Tak sme pozili a vratili sa na hotel. Keren sa zbalila a bol cas ist na vlak 3010. Prisli sme o 21.15 na stanicu a tam som si precital, ze vlak 3010 pride k nastupistu cislo 4 no meska 120 minut. Ani brvou som nehol. Vratili sme sa do hotela - strasne som opet ocenil, ze len cez ulicu - popytali nech nam povedia, ked bude 23.00 a isli hore. Zaspali sme, no prisli povedat. Dosli sme na stanicu o 23.30 - ryskujuc, ze uz aj mohol odist - a vlak 3010 nesklamal. Uz meskal len 30 minut. V podstate pozitivum. No meskanie sa vlastne ked som sa nad tym zamyslel, predlzovalo. Tak sme tam zostali a on o 45 minut naozaj prisiel. Total chaos v cislovani vagonov a Keren rezignovala. Jej vagon sice bol na uplne opacnej strane nez kaze logika, no nakoniec sme ho aj tak nasli. Nastastie v nom bol klud a Keren mala flek uplne hore, co bolo aj najbezpecnejsie. Tak sme sa rozlucili a povedali si, ze cau o tri mesiace v Izraeli. Dobre bolo. Skoda ....
Pobral som sa na hotel a nastavil ich na 4.30. Bol tam nejaky blbecek, ktory chcel aby som hned zaplatil za dalsi den. Aj som sa ho pokusal presvedcit, ze vraj mi za 26 hodin v hoteli nechce nauctovat cele dva dni. Chcel blbec. Zaplatil som a siel som spat.