24.10. Rano som sa prebudil v Teherane. Okolo kopce, vychadzajuce slnko a par milionov ludi. Najprv som poslal prec vsetkych taxikarov a potom zistil, ze vlastne neviem, co chcem robit. Tak som chvilu vahal a nakoniec som si siel kupit listok do Esfahanu. O 16.00 - co mi vyhovovalo - cena 10 000 = 2 USD. Parada, uz si zacinam zvykat a ani mi to nerobi problem, aj ked vzhladom ku kilometrom to malo byt menej. No nebudeme z toho robit sceny. Pojedol, teda popil som na stanici. 1 000 tych smesnych a zacinam v tom mat chaos. Oni maju dvojo penazi, akoze su to tie iste, no to, v com oni hovoria cenu, je desatina z toho, co je na bankovke. Takze ak povie sto, tak je to tisicka. No niekedy zasa povedia v tom normalnom a ja som z toho blazon, takze viac menej je to uz taka intuicia, teda nie intuicia, ale zdravy rozum, ze tak to asi bude tolko. Zdravy rozum ale prehral pri prvej moznej prilezitosti, no neskor.
Tak som si vybral, aj napriek tomu, ze v Teherane nie je co vidiet, objekt c. 1. Pamatnik vysoky 45 m s vyhliadkou vraj na cely Teheran, postaveny v r. 1971 pri prilezitosti 2500. vyrocia zalozenia ? Iranu. (Poznamka teraz: zdroj v nemcine, takze som si nebol isty.)
Chvilu to trvalo a musel som sa medzitym naucit prechadzat cez teheranske N-prudovky. Na prvy pohlad to vyzera divoko, no da sa. Vezicka vyzera celkom pekne, aj park s fontanami okolo nej, len jednu vadu mala. Bola zatvorena, takze neviem nic blizsie a nemal som ziaden vyhlad. Dalej uz bol jasny taxik. Tak som, ze idem do Gulisian palaca. Samozrejme tycka, nikto nevedel. Nastastie jeden vedel, kde je Sepahsalar mesita, a tak sme sli tam. Vedel, jak vedel. Dvakrat sa pytal, no nakoniec sme to nasli. Zabil ma cenou 10 000. Myslel som, ze ma porazi. No co uz. Zacvakal som a isiel. Bola postavena v polovici 19. storocia a je to vraj najvacsia mesita v Teherane. Podla mudrej knizky, no neskor mi ktosi tvrdil, ze nie. Ma celkom pekne minarety a teologicky seminar. No a ma este jedno velke negativum, a to, ze nie je pristupna pre verejnost. Porazi. Boli pri vstupe strasne mili, no nepustili ma. Mam taky pocit, ze co sa tyka kultury, som do Teheranu siel zbytocne. Blizko vsak bol Gulisian palac, tak som sa pobral tam.
Asi najzaujimavejsia bola flakacka ulicami. System taky, ze tak teraz autosuciastky - a po oboch stranach ulice autosuciastky. Nastastie o chvilu boli fotaky a tam som nasiel vsetko. Nakoniec som si kupil rezervnu baterku, kedze tam vysla iba na dva USD. Gulisian palac som nasiel tiez az po chvilke bludenia. Samozrejme vacsia cast nedostupna. Pristupny park okolo a dve muzea. Ale po poriadku. Vosiel som dnu a strazca, ze odkial som. Tak som, ze zo Slovenska. Rozradosteny ma zavolal k sebe do budky a dal mi pusu na celo. Doslova. Anglicky vedel skoro nic. Ponukol sa orieskami, a keby to zvladol, tak by pre mna spravil brazilske tanecnice aj s alegorickymi vozmi. Tak sme sa dohodli, ze si to najprv pozriem a potom posedime. Listok 10 000. Bolo tam ale napisane 2000, asi domorodi. Jeden listok bol park a jedno muzeum.
Tak som si pozrel tych 70 m parku, nastastie budova na konci bola zaujimava. Taka otvorena hala, neviem, ako to nazvat, cela zrkadlovito spravena, skratka spica.
Zbehol som hned do prveho muzea. Obrazy. O nicom, tak som sa na druhe rovno vykaslal. Pri brane ma cakal strazca, ktory ma musel odfotit, a potom ja jeho. Potom caj. Sedeli sme, nadaval na Ameriku, a ked som s nim suhlasil, ze je Amerika o nicom, tak ma siel opat vybozkavat. Do neba vychvalil Chomeinyho a samozrejme dostal som obrazok, ktory on predtym 13 krat pobozkal. Sranda. Bol hrdy na to, jak vymlatili Irak a samozrejme aj na Saddama sme si museli ponadavat. Tak som sa opat vyobjimany a vybozkavany rozlucil a siel uz len tak flakat.
Kulturu som vzdal. Po par minutach sa ku mne prihovoril predavac kobercov. Tak som mu rovno povedal, ze so mnou zbytocne zabija cas, no on, ze ved nic kupit nemusim, no bolo mi jasne, ze klasicka fraza, no povedal som si, ze preco nepozriet, ked som v Perzii, a aspon mu ukazem, ze sa mylil. Tak ma zaviedol do malej chyzky so stovkami kobercov a hned mi dal teoriu. Tak som sa podozvedal, aky je rozdiel medzi vlnenymi a bavlnenymi, medzi rucnymi a strojovymi, a ten cloviecik vraj skupoval koberce na severe po dedinach a v Teherane predaval. Bola to spica. Tuti. Som si tak chytil taky vlneny koberec a je az neuveritelne, ake je to makke, jemne a pritom lahke. Daco take som nevidel. Tak skoro som prehral ja a kupil ho. Chcel za to 30 USD, co bolo smesne. Bol som z toho hotovy. Tak ma este chvilu presviedcal, ze nie je problem cestovat s kobercom, no poslal som ho. Bol to ale zazitok, no tak som sa zakecal, ze to zacalo byt kriticke, a hnal som het. Skoda. No v kazdom pripade je to skusenost a mam s cim porovnavat v Kasmire.
Rozhodol som sa, ze naspat busom. Skocil som do jedneho, ten ma viezol asi 200 m a ukazal na nejaky, do ktoreho som prestupil, a ten siel na stanicu. Nevedel som, ze kolko sa plati, tak som mu dal 2000, a on mi nevydal, no bol z toho taky hotovy, ze vyhodil sprievodcu zo stolicky vedla neho a chcel tam posadit mna. Ked som potom videl, ako mu ti, co nemali listky, dali par minci - co som zatial este nevlastnil - tak som pochopil, ze som to prehnal. No nevadi. Ale bola to patina z cesty tam. Budem musiet pochopit, ako to cele fuci.
Ked som prisiel na stanicu, siel som si dat daco pod zub. Sendvic a kola 4 000. Nasrali ma, lebo som vedel, ze odzubuju. Tak som si dal este jeden sendvic a on najprv, ze 2 700, a potom, ze 2 600. Bola tam tabulka s cenami v perzstine, a tak som mu, ze nech ukaze, kde je sendvic. Ukazal, a ja mu, ze to je 2 800. Ukazal na dalsie, ja ze 2 750. Zacinal znacne zneistievat a zbytok personalu sa zacal tvarit, ze tam nie je. Ked netrafil ani do tretice, tak som len mavol rukou a odisiel. Dost ho zmiatlo, ze som vedel citat ich hakybaky cisla. Ledva som opustil sendvicaren, zjavil sa mlady otrava zrana a tahal ma do cestovky, kde som nakupil listok. Len aby som mal pokoj, siel som. Tam na mna, ze hura a konecne a ze idem s inou spolocnostou. Nechapal som, ze preco, no siel som s chlapikom do inej, on kupil listok a nejakych 2 500 mi este vratil. To je sila. 7 500 listok na 400 km, a posraty taxi 10 000. Musim sa pokusit porozumiet tomu. Vybral som si u tych prvych ruksak. Nic za to nechceli, aj ked som im nutil. Sranda ludia. Tak som tam posaskoval, popisal, prezul sa, a prisiel bus. Akurat. Vraj pride vecer o 10.00 do Esfahanu. Neveril som. Cesta bola zaujimava.
Povedal by som, az velmi zaujimava. Najprv si ma splietli a povazovali ma za Iranca. No dlhe vlasy ma prezradili a asi aj neznalost jazyka. Na jednej z oddychovych zastavok sa ku mne prihovoril jeden chlapik, ze co a jak v Irane. Kedze sa zmohol na viac, ako hallo, how are you, tak sme pokecali. Ja som prezentoval svoje nazory o Irane a on svoje a bolo pre mna velmi zaujimave ho pocuvat. Nechodil totiz okolo horucej kase, ale isiel priamo na vec. Skratka problem zeny. Teda zeny a ich postavenie v Irane. Proste to, ze chlap moze mat only one girl friend - nenarazal na polygamiu - mu zjavne nesedelo. Vraj je to na zblaznenie, ked sa nemoze k ziadnej zene len tak ozvat, a skratka, ked su drzani nakratko. Pytal sa ma, ako sa divam na problem pozakryvanych hlav a tak. Pridal sa k nam este jeden s rovnakymi nazormi. Vyslo mi z toho, ze mladsia generacia ani nahodou nezboznuje Chomeinyho a ze tvrdy islamsky stat im nevyhovuje. Lepsie povedane, nevyhovuju im niektore crty. Najvacsia tycka pre mna bola, ked som sa dozvedel, ze zahalena zenska vzadu s deckom je jeho manzelka. Hm. Bol to jeden z tych kontrastov Iranu, no bolo to zaujimave. Som toho nazoru, ze akonahle vymrie generacia, ktora momentalne riadi stat, tak sa situacia zmeni (Poznamka teraz: vid. nepokoje v Irane jun 99.)
Do Esfahanu sme prisli o jednej v noci. Nic mi neostalo, len zobrat taxi do hotela. Zaviezol ma sice do dobreho hotela, no bol to hajzlik. 5 000. Skoro tolko, kolko autobus. Zacinam uz rozumiet cenovej politike v Irane a budem sa taxi vyhybat. Pruser bol v tom, ze tych 5 000 bolo skutocne za smiesnu vzdialenost, a to, ako som sa neskor dozvedel, chcel prachy aj na recepcii za to, ze ma tam zaviezol. Ale vsade su hajzlici. Hotel sa vola Amir Kabir a je na hlavnej ulici. Vsetky jednotky a dvojky mal plne, no nakoniec mi dal stvorku za 20 000, co neboli ani 4 USD, kedze mi hned zmenil peniaz po 5 800. Ja som sa bal toho, ze kde budem menit, a ci nebudem musiet v banke. Hned, ako som vbehol dnu, som pochopil, ze je to typicky Lonely Planet hotel. Manici sedeli pri caji este aj o jednej v noci. Velka kniha plna uzitocnych info - dost som si ich aj vypisal o Pakistane, a tak. Po siestich dnoch na cestach tepla sprcha a postel skutocne potesili. Nastavil som budik, predtym popral a zalahol. Nemohol som zaspat. Neviem preco, no asi mi chybal zvuk autobusu :).