22. oktober ...
Rano bolo studene. A dost. No v spacaku pohoda. Pomaly som vstal - ved pohoda - spachal hygienu po dlhom case - normalne som sa v tom vyzival - pojedol pistacie v rohu kempu, kedze tam uz bolo slnko, nenavaril polievku - kedze som zistil, ze mamv vsetko okrem zapaliek - a pomali sa pobral. V restike bol jeden maly len, tak som povedal caf a siel som.
Samozrejme ze budka a cloviecici, ze 500 000. Keby som vstal skor, tak sa im vyhnem, no na druhej strane pri vstupe ..... Tak som ich nejak ukecal na 250 000, zalozil novy film a siel. Je tazke tam nefotit a dva filmy tam padli. Fotil som a fotil.
Nesiel som len po miesto, kde som vcera nastupil, ale som pokracoval kanonom az do Ihlari. No a tamta cast bola este viac spica. Cestou asi styru kostoly v skalach.
Viac ci menej zachovane. V niektorych aj fresky a tak.
Vyzera to bomba. Okolo rieky vrby, absolutna pohoda. Viem si predstavit, ze Adam a Eva fungovali tak, len urcite nebola nad kanonom Ihlara, ktora tu rieku znecistovala. Inac ak dame o 20 cm viac vody, co za dazdou moze byt, tak pohoda splavne. II-. No ked som prisiel na zaciatok tak som skonstatoval, ze II- so stvorkovimi usekmi. Tam sa to totiz zvodopadilo a tak miestami, no na kratkych lodiach sa dalo.
To bol vlastne nastup do kanonu, tak som so smutkom kanon opustil, cestou hodil rec s dvoma australcanmi a pobral sa smadny na branu. Ponukol mi vodu, kukol na cudny listok co som mal a povedal O.K. Tak som mu venoval slnecne oki, co som nasiel v kanone a bol z toho fertich.
Presiel som dedinou, co bolo vskutku zabavne pre obe strany. Chodi tam sice vela turistov, no ich privezie special bus ku kanonu a aj odvezie a v dedine sa ni neukazu, takze si na mne vacsina skolopovinnej mladeze skusala komunikaciu: Hello, how are you? Ti inteligentnejsi pridali aj: What is your name. Ti menej inteligentni: Good afternoon teacher. Tak som s timi deckami vyliezol az na kraj dediny, na ich ziadost ich odfotil, napisali mi adresu a povedali, ze chcu 10 fotiek.
Ta co uz. Mam dobru volu im to poslat. Len neviem, kedy to spravim. Ono dobru volu som mal doteraz stale.
Tak som sa vytrepala sadol na ruksak a typicka scena, ked kolo mna prefucala na somarikovi zenska cela zahalena. Asi o 10 minut na tom istom somarikovi, no pred tou zenuskou stara baba sedela - tazsia jak somarik - a hnala ho do kopca a ten chudak. No a za nim male deculo revajuc, jedna nosna dierka zapchata hnisom, no darovala mi kvietok. Potesi. A utekala za tymi dvoma. Ked som ich potom predbiehal, tak uz sa viezlo deculo so starou.
Stop mal standardny priebeh. Priskokmi vpred. Prachy nikdo nechcel nastastie. Posledny co ma bral, ma bral najdlhsie a komunikoval so mnou, no bolo to tazke, kedze turecky neviem nic. Sem tam klepal po streche a nedalo mi, tak som sa spytal, ze preco po tej streche mlati, tak povedal, ze preto, lebo ho strasne bolia oci a aby nezaspal. Chvilu som ho sledoval a pochopil som. On ledva zil. Kazdu chvilu zaspavala preberal sa. Tak som sa pokusal s nim konverzovat, no tazko, ked on len turecky. Stastne sme vsak dosli az do Derinkuyu, kde som ho poslal spat a on ze O.K. Presiel som par metrov az narazil na busy do Nevsehiru. Ruksak som hodil do kufra, posedel 20 minut vonku, pokecal s mladezou, naucil sa ich sposob podavania si rukya sli sme. Bez problemov. Cesta 250 000 a bo som v Nevsehire. Bus do Erzerumu bol za 5000 000. S tym som nic nenarobil. Cize 18 USD. No pohoda. Dal som batoh do uschovy. 150 000, kupil kartu 450 000 a potelefonoval. Pohoda. Prepadol som este mesto, kedze som mal asi 3 hodiny. Kupil susene ovocie a nejaky chlieb, co tam maju barz dobry a moj oblubeny syr. Aj ked drahy, ale dobry. Cestou napet som zabludil, lebo som sebe neveril, ze idem dobre hoci som siel , tak som to zobral pre istotu na okolo. (Poznamka teraz: Tato informacia je pre Peta Mnicha voda na mlyn :)) Na stanici som zaparkoval a pisal. Pisal a pisal. Dal som sa do reci s dvoma Korejcankami. Jazdili po celej europe. Prave isli na juh Turecka k moru. Boli to mlade kocky az ma prekvapilo, ze tak dve same. No pohoda. Boli to ale dobre chaoticky. Listky sli kupovat az ked bus uz ochadzal a aj tak im takmer usiel. Moj bus meskal asi pol hodiny, no prosiel. Opustal som Kapadokiu s dobrym pocitom. Aj ked som nevidel aj tie hribikovite domceky, bola to pohoda. Predomnu vsak bola noc, ktora nebola pohoda. O nepohodu sa postral sprievodca. Vsade kde sme stali, rozsvietil vsetky svetla a strasnym sposobom vyrevoval po bude. Za celu noc to spravil asi 4 krat. Bolo to v riti. A ked som mu po druhom takom, ci mozno este prvom povedal, ze tichsie, tak nie zeby prestal, ale ma zdzuubal, ze som vyzuty. Vraj nezabijes.