Domorodcom asi nie, lebo Hobita necitali, zato vsak urcite videli Flinstonovcov, kedze po vystupeni z busu som si vsimol, ze kazda spravna cestovka a hotel maju nieco s Flinstonovcami. Spravil som nakup a vypadol von z dediny smerom na Urgup. Vedel som, ze po pravej strane bude muzeum a tak som to zobral najprv zlava. Po tom co som opustil posledny domcek v kopci upraveny na hotel a pristavany s dalsimi izbami, som bol mimo civilizaciu. Tak som sa pretrepal cez dva male kopceky a dorazil som k prvym, niekedy davno obyvanym kopcom. Vyzera to spica. Ludkovia prisli a vyhrabali si do kopceka svoj dom. Zacali od dveri, okien a dnu pohoda, izby. Udrzuje to teplotu a je to spica.
Ako som sa neskor dozvedel, ten kamen pohlcuje aj dym. Cestou sa ku mne pridal jeden pes, ktory ma sprevadzal. A ked som sa zlozil a siel fotit, tak strazil ruksak. Tak dostal kus chleba, lebo to jedine som mal. Tak som tam tak bludil, vychutnaval az som narazil na kanon. Taky maly kanon, uzky a vysoky.
Pustil som sa nim a zistil som, ze tiez nie je az taky maly, kedze v jeho hornych partiach boli tiez domceky a dolne boli upravovane, aby bol cely priechodny. Sem tam z toho bol tunel pod kopec a tak. Skratka spica.
Na jednom mieste som sa musel so psom rozlucit, lebo to bola asi 2 m kolma stena a v nej vyryte chyty, aby sa dalo preliezt. A pes dalej nemohol. Bol som z toho smutny, no pes este viac. Strasnym sposobom knucal a mne ho bolo strasne luto.
Aj bral by som ho, no ked som tak racionalne uvazoval, oddialil by som tym len problem. Asi si uz na cestach nebudem robit z tulavych psov kamaratov. Smutno mi bolo a dost dlho. A ten pes tam este sedi a knuci mozno aj teraz.
Tak som isiel tym kanonom dalej a dostal sa na cestu nad muzeum. Kedze to vyzeralo zaujimavo, tak som sa vybral do muzea. Podarilo sa mi bez ISIC-u kupit studentak, cim som usetril 2USD, no mal by som sa hanbit. Zvnutra to vyzeralo spica.
Tuna bolo nieco take ako klastor. Obyvanych miestnosti minimum a povacsinou chramove. Bohuzial, zakaz fotit. Fresky v chramoch boli z cias byzantskej rise.i
Co som sa stihol dozvediet, tak malovali sa bud priamo na kamen, alebo sa farba najprv zmiesala s pieskom a tak sa to nanasalo. Vyzeralo to tuti, len ten zakaz fotenia. Poslal som par pohladnic a nechal si vysvetlit, ako fungovala pec v dlazke, no aj tak som to nepochopil.
Varit vraj varili v noci, lebo aj napriek tomu, ze skala pohlcovala dym, nepohltila vsetok. No a aby ich nebolo vidno. Cela tato oblast ma nieco spolocne aj s dervismi no neviem co a nebolo to dost jasne nikde napisane, takze asi budem musiet pozriet doma do mudrej knihy. (Poznamka teraz: Neviem kedy Turci obsadili tuto oblast, no predpokladam, ze tie klastory tam este chvilu po obsadeni oblasti Turkami fungovali a preto to ukryvanie a podobne. Dervisi uz bola len asi sekundarna zalezitost a dohnali sa tam potom, co vymrel - urcite nenaslinou smrtou - posledny mnich. No je to len moja domnienka 21.10.99 vecer.) Na brane som sa spytal domorodca, ze keby bol mnou, ci by isiel do Urgupu na domceky, alebo by isiel do Ihlari rovno. Povedal, ze kedze som si to tu dokola pozrel, tak by isiel do Ihlari. Nechal som si poradit a pobral som sa do Urgupu. Nie preto, zeby som mu neveril, no tak isla cesta. Z Urgupu vsak nic tym smerom nechodilo a tak ci som chcel alebo nie, dalsich 150 000 a sup ho do Nevsehiru. Dostal som totiz taky tip, ze z toho Nevsehiru do Derinkuyu ide bus, no a potom stopom. Bus do Derinkuyu bol hned vedlajsi a medzitym som na moje velke potesenie zistil, ze z toho Nevsehiru ide bus aj do Erzerumu, co je mesto uz pri Irane. Spytal som sa na cenu - 5000 000 - mrkol okom do vedlajsej cestovky kde bolo take ze internet a email a vypadol. 250 000 do Derinkuyu. Tam som chvilu maturoval kym som sa vymotal, lebo znacky total chaos a obchadzky pre vsetko a vsetkych, no nakoniec som bol von z mesta, kracal si, dychal sviezi Turecky vzduch a spekuloval ako sa stopuje v Turecku, aby ma niekto nezabil.
Prvy zastal traktor. Vlastne som ani nestopoval. Traktor. A ze nech idem tu si sadnut na blatnik a ideme. Tak som si sadol, ze vraj 5 km. Ta sme sa viezli. Fucalo na mna, no pohoda. Po chvili, ked som mal pocit, ze 5 km is over sme zasa kecali a z jeho reci vyplinulo, ze 5 km po Ihlaru ma vezme. Pot ma oblial. Poskakujuc na blatniku som obliekol bundu proti vetru a pocital, ze pri tej rychlostito bude tak dve hodiny. Nastastie to bolo zle pochopenie a o chvilu zastal. Tak som vystupil a ked o chvilu siel dalsi traktor, tak som sa tvaril, ze ani nahodou nechcem cestovat a ze ja tam vlastne ani nie som. Pre istotu. Cakacia doba bola si 15 minut, co pri tejto premavke bola pohoda. O 15 minut Ford Tranzit. Chlapik, ze nech si sadnem dopredu. Bola tam uz taka strasne stara zenska. Ja ze aj dozadu mozem. On, ze bozechran. (Poznamka teraz: Ked sa tak nad tym teraz zamyslam, tak asi to bolo skor Alahchran, alebo nieco podobne.) To ma radsej nevezme. Okamzite dopredu aj s ruksakom. V zadu viezol styri mlade zahalene devy, tak som pochopil, ze primoslimieva sa, sadol som teda dopredu. Pokecali sme. Robil totiz 6 rokov v Nemecku. V kazdom pripade hovorim lepsie, co nepochopim. Zviezol ma par dalsich km. Bol som uz za polkou, t.j. asi 30 km. Bol som an takom polokopceku, ked tu sa z hora vyrutil nakladak. Ani som nechcel stopovat, sak to bola blbost, no nakoniec mi ruka vyletela. Este teraz citim ten smrad brzd jak on tam pri mne zastal. Tak sme zasa pokecali. Zasa po Turecky a bola sranda. Peniaze nikto nepytal a zacinalo sa mi to pacit. Zobral ma si 10 km a stamadial dvaja nejaky predavaci cohosi a ze az do Ihlari.
Tak sme uz boli skoro v Ihlare a ja som cakal, ze to musi byt medzi horami, ked je tam kanon a ono nic. Az odrazu som pozrel v pravo a v zemi dzura jak remen a taky kanon, ze som z toho bol hotovy.
Keby som nesiel, tak by som asi nevedel, o co som prisiel. Chvilu sme sa pomotali po meste a potom ma zaviezli na jeden flek, ktory bol mimo dedinu a kde boli schody dole. Ono totiz do toho kanona sa dalo vliezt na zaciatku a na konci. Inac zlanit. Tak som im bol vdacny. Samozrejme nic nechceli.
Tak som sa pokochal zhora a pobral sa dole, no hned ma zastavilo vojsko, ze tam a tam si musim kupit listok. Tak som siel a ani ma netrapilo za kolko, taka bola parada. 250 000. Pohoda. No nepotesili ma, ze sa dole nesmie kempovat, ale vraj dole kanonom 4 km je kemp. Porazi. Siel som. Stretol som nejakych Belgicanov, pokecali sme a vyrazil som. Fotit sa uz velmi nedalo a tak som vychutaval. Bola to spica. Absolutna pohoda, rieka, kolo nej vrby a v stenach kanona vysekane domceky.
Nieco neuveritelne. Tak som kracal a stmievalo sa az som dorazil k comusi, co sa zdalo byt kempom. Bolo. Tak som vbehol do prveho a tam taky cudny mladnak, co ma presviedcal, ze dalej su dalsie kempy, ja som sa tam aj zlozil, aj ze za 250 000 no nakoniec ma nasral tym svojim pristupom, ze mu tam vlastne vadim a siel som prec. Kemp plus restika boli o inom. Stary ze O.K. 500 000, no ja ze nie a nakoniec ze bez stanu, tak ze 250 000 a zahral som chudobneho a bola spica. Tak som sa zlozil a bol som pozvany na jablkovy caj, tak som siel. Ponukli ma pri tom domacimi dobrotami a bolo to fajn a vedla turecka rodinka a zivy spevak na taky nejaky gitaroidny nastroj co nepoznam. Tak som pojedol a popil na ucet kempu a siel spat. Ledva som zatiahol snurku, cosi dopadlo na spacak. Najprv som sa zlakol a spekuloval, co to bude, ci prepad, no to som rychle zamietol a pomaly som sa vykuklil a potvora macka to bola. Tak tam potom okolo mna chodila a spala az do rana.Chvilu som pozeral na hviezdy a zaspal. Sice este pred tym som mal taky pocit, ze ked ti Turci co oslavovali nastupili do auta, zacali strasne revat, akoby ich na skripec, no povedal som si, ze to asi patri ku 
