Prave zistujem, ze dnes je skoro vsetko zatvorene, no porazi. Este aj topkapi. Ale k veci. Prve co som rozpoznal bol Konstantinov stlp. Bol umiestneny na prom kopci stareho Istambulu na namesticku pri prilezitosti vyhlasenia roku 328 za hlavne mesto rimskej rise Konstantinom velkym. Odkedy do nho slahol blesk - 1081 - nazyvaju ho aj zhoreny stlp. Mojim cielom ale je Hipodrom, takze demo.
Hipodrom je namesticko na prvom kopci ktore bolo centrom Istambulu pocs celej historie mesta. V podstate v blizkom okoli je vacsina z toho co sa da v Istambule vidiet, samozrejme pokial nie je prave utorok, ked je vacsina zatvorena. Namesticko bolo pre Rimanov centrom zabavy. Konali sa tu preteky dvoj a stvorzaprahov. Sem tam nejka vzbura a nejakych par 10 000 mrtvych muzov. BTW, pisuc toto prave sedim na Hipodrome. Hipodrom mal tvar pismena U (500 x 117 m). Povodne bol v strede murik, okolo ktoreho sa pretekalo, no namestie bolo zvysene o 4 metre co vidno aj na hadom stlpe. K stlpom ale postupne. V strede hipodromu su 3 stlpy. Prvy je Egyptsky obelisk. Bol postaveny okolo 1490 pred n.n. na prikaz faraona Thutmoseho III v Luxore pred chramom Karnak z vdaky za vytazstvo Egyptanov v bojoch v Mezopotanii. Je vyrobeny z vzacneho zuloveho granitu a zdobeny hieroglifmy. Vo ctvrtom storoci bol prevezeny do Istambulu a ja nechapem ako. Vazil niekolko ton a dost dlho sa tu povaloval kym ho nepostavili na podstavec. Vyska s podstavcom 25.6 m.
Uz sa zacinaju zbiehat turisti. Zacina to byt na hovno. Hned vedla Egyptskeho je hadi stlp. Vraj najkrajsia pamiatka Greckej kultury v Istambule. Asi tu toho z tej greckej kultury vela nemaju. No z historickeho hladiska je aj zaujimavy. Povodne stal v Apolonovom chrame v Delfach. Znazornoval spiralovite stocene tela troch hadov, kym sa pri zemetraseni nezlomil a nezostalo z neho len 5 metrov stoceneho tela, co si vsak clovek pokial mu to niekto nepovie nevsimne.
Do tretice murovany obelisk. Mal byt kopiou Egyptskych obeliskov, no nikto nevie kto ho postavil. V 940 bol obnoveny a pokryty pozlatenymi bronzovymi reliefmy, ktore tam vydrzali po IV. kryzacku vypravu. Nepokradnes. O stlpoch dost.
Vstup na namestie zdobi studna Viliama II. Vraj. Nevidel som este, takze idem pozriet, ci mudra knizka neklame.
Existuje. Nemci ju darovali Istambulu v roku 1845 ako pamat navstevy cisara Vilama II. Pochopitelne, zhotovili ju v Nemecku. Priviezli pocastiach a postavili. V mudrych knizkach pisu, ze hoci je velmi peknu pracou neobyzantskeho slohu, predsa len celkom nezapada do svojho okolia. Moj nazor je, ze ked mi to mudra knizka nepovie, tak si to ani nevsimnem. Stale tam ide viac ako Egyptske hieroglify alebo Grecke hady.
Priamo z Hipodromu vedie hlavny vchod do mesity sultana Ahmeda I - tzv. modrej mesity. Je to vraj najznamejsia stavba Istambulu a stoji oproti Hagia Sofii. Bola postavena v rokoch 1604-1616. Je to jedina mesita so siestimi minaretmy v Turecku. Povodne mala mat styry, vravi legenda, no zlate. Kedze architekt nemal prachy na zlate, tak zo seba spravil blbecka a postavil sest. ALTIN - zlaty, ALTI - sest. Preslo mu to. Pruser bol ale v tom, ze mesitav Makke mala tiez sest, takze mily Ahmed I. musel dat v Makke postavit dalsi.
Mesit ama dve nadvoria a centralnu cast. Retaz nad hlavnym vchodom nutila sultana zohnut sa pri vstupe do mesity. Centralna kupola je vysoka 43 metrov, osvetlenie robi 260 lamp. Absolutne sa preto neda fotit. Nie koli svetlu, ale koli tomu, ze visia vsade. Po troch stranach je balkon pre zeny. Tk som nafotil a opustil mesitu vychodom. V Hagia Sofii bolo plno ludi a sultanov palac Topkapi je zatvoreny, tak som sa odtrepal k Bosporu a skonstatoval, ze trepat sa na druhu stranu koli fotkam nema zmysel, kedze nic ma neopravnuje sa domnievat, ze ak odtial na druhu stranu je viditelnost takmer nulova, tak ze z druhej strany to bude lepsie. Idem radsej objavovat Istambul. Vecer o 19.30 mam bus do Kapadokie, pokial sa daco nezmeni.
Ja, kedze som nesiel na koni, som sa zohnut nemusel. Z vonku vyzera mesita tuti. Je zdobena 26 zulovymi stlpmi nesucimi 30 kupol. Takmer v strede nadvoria je studna. Hlavnu kupolu podopieraju styry podkupoly. Obzrel som si nadvoricko a pobral som sa dnu. Svoje boty som vizul a odlozil do sacku a po makkych kobercoch som sa vybral do svojej prvej mesity v zivote. Mesita vyzera spica. Centralnu kupolu nesu styry obrovske stlpy, takzvane slonie nohy na ktore su zo styroch stran nadpojene podkupoly. 
Zasie som sa pozriet do pristavu a do takych malych uliciek. Vsade je kopa ludi. Sem tam otravuju no oproti Afrike je to zanedbatelne, takze v podstate uplna pohoda. Jedine co ma dorazilo bolo to, ze zosik, ktory som si ja u nas objednal takmer pred rokom, tuna maju hocikde. To je v riti.
Pojedol som, popil som a siel som naspet do centrovateho centra. Cestov som sa stavil v nejakej cestovke, reku ci nebude listok do Kapadokie lacnejsie. Neboli, no zakecal som sa tam s mladym, aj listok som kupil aj sme tak vselijako o cestovani, ze kam idem a kolko myslim ze ma to vijde a proste sme kecali asi pol hodiny a mi povedal, ze co sa mi v Irane vidiet oplati a co nie proste bola spica. Nakoniec som vypadol, cestou zmenil silace, kedze predpokladam, ze v Pakistane bude horsie asi. Nahodou som nasiel hotel, kde mam ruksak,. Dufam, ze sa mi to podari aj ked to budem potrebovat.
Hagia Sofia. Kedze tam nebolo prave 1000 japoncov, ale len 10 , zaradil som sa. Pocitil som nevlastnenie ISIC-u. 25% zlava. Ticka. No co uz. No ale k veci. Budem tak trochu kombinovat to co mam z knihy s mojimi zazitkami.
Hagia Sofia - je povazovana ze jeden z osmych divov sveta. Bola viac ako tisic rokov centrom byzantskej rise, po dobiti turkami sluzila 500 rokov ako mesita a od roku 1935 je muzeom. Hagia Sofia sa niekedy nespravne preklada ako chram svetej Sofie, kostol vsak nebol zasveteny sv. Sofii, ale "bozskej mudrosti". Hagia Sofia je tretia bazilika na tomto mieste v poradi. Prve dve vyhoreli. Verziu 3.0 zacali stavat roku 532 a za 5 rokov bola hotova. Prvy krat v dejinach architektury bol stvorcovy priestor zakryty kruhovov kupolov. Nepracovalo sa s drevenym lesenim, ale podobne ako pri pyramidach v Egypte sa navazala hlina. Vraj tu bola prvy kraat v historii aplikovana ukolova praca, aj ked to povazujem za blbost. 27.12.537 bola Hagia Sofia vysvetena cisarom Justinianom. Vrj pri vstupe do chramu Justinian zahlasil: "Salmun, porazil som ta", kedze dovtedy sa za najkrajsi povazoval Salamunov chram v Jeruzaleme. O 20 rokov pri zemetraseni sa kupola zosipala, co chudak Justinian este zazil a tak to stihol dat opravit. Kupolu zmensili do priemeru a zvacsili o 6.25 metra, cim si polepsila statika. Ani po tejto prestavbe na verziu 3.1 nebol pokoj. 1317 bolo dalsie zemetrasenie a kupola praskla. Pri jej oprave zosilnovali aj bocne mury a bola z toho verzia 3.2. Po dobiti Istambulu Turkami (poznamka teraz: oplati sa precitat Cierneho anjela od Valtariho)sa kostol stal mesitou. Na prikaz sultana Mohameda dobyvatela pretreli vsetky mozaiky farbou - 3.3 - a k bazilike pristavili minarety - 4.0. Doslednu rekonstrukciu previedli v 1847-1849. Mozaiky odkrili a opravili, no kedze islo stale o mesitu, mozaiky opet pretreli farbou. 4.1. Do povodneho stavu - minarety nezburali - baziliku upravili az roku 1935 na prikaz Ataturka - 4.2 - a odvtedy sluzi ako muzeum. 
Opisovat z vnutra ju nebudem. Snad do pocitaca. (poznamka teraz: Ani do pocitaca nie). Vsetko mam v mudrej knizke. Snad pre zaujimavost hlavnu vyzdobu tvorili mozaiky - 16 000 metrov stvorcovych z ktorych sa zachovalal nepatrna cast len. Tu nepatrnu cast som dlho hladal. Nasiel som tri jakt takz zachovale mozaiky, ale su spica. Z vnutra je chram zniceny. V strede stoji obrovske lesenie iduce az po hlavnu kupolu, no pohyb na nom bol nulovy. Bazilika alebo mesita posobi rozhodne majestatnym dojmom, ma obrovske rozmery co sa tyka vysky a rozhodne stoji za to vidiet. V kazdom pripade si ale myslim, ze Salamunov chrim, aj keD som ho nevidel vyzera lepsie. Za zmienku este stoji rosiaci sa stlp. Je to mramorovy stlp ktory posoby dojmom, ze je mokry. Vraj dotyk lieci zrak a u zien neplodnost. Dotkol som sa. Inac ta mramorova vyzdoba je celkom tuti. Opustil som chram, kupil pohladnicu a nekupil znamku takmer, lebo nikto nemal rozmenit 1000 000. Svine su to. Urcite mali, no chceli aby som nieco kupil. Takmer ma znechutili, no dnesny den je fajn, takze srat na nich. Blizil som sa k parku okolo modrej mesity a skoro som ohluchol, ked o piatej zacali z minaretnych reprakov vyrevovat. Cakal som, ze kazdy poriadny moslim vytiahne kompas, otoci sa k Makke, chyti sa za usi a zalahne, no nic. Bojim sa, ze takto islamsky stat nevybuduju. Chudak ti, co sa o to snazia. No stavim sa, ze v Irane sa budem musiet smarit o zem aj ja. (poznamka teraz: Stavku by som prehral).
Sedim si v parciku a som strasne rad, ze mam na nohach vybrami, lebo ked vidim, ako ostatnych cistici topanok otravuju, tak im vobec nezavidim. Slnko zapada a ochladzuje sa. Celkom mi klima vyhovuje. Cez den tricko, no teraz musim hodit nieco na vrch. No je to lepsie ako to vlacit. Tak som si sedel v parku, mal som cas a studoval som, co by som este mohol ist pozriet. V mudrej knizke kd episali o vodovodnom systeme stareho Istambulu som sa docital, ze par metrov odo mna by mala byt jedna podzemna nadrz na vodu prerobena ako muzeum.KeDze sa mi to hladat nechcelo, tak som sa na vedlajsej lavicke sediacej domorodej devy spytal, ze kde to je a ona ze mi to ukaze. Zjavne sa nudila. Doviedla ma tam, no tycka. Utorok zatvorene. Tak sme tak pokecali a kedze ona cakala no lod a druhu stranu, tak sme kecali dlho. Miatla ma jej anglictina, ktora az na prizvuk bola perfektna, az z nej vyliezlo, ze studuje anglictinu. Porazi. Stihol som si totiz v Turecku zviknut na to, ze ten kto ma lepsiu anglictinu, som ja. Bavili sme sa o vsetkom moznom aj nemoznom. Vyslo z nej, ze je z vychodneho Turecka a Istambul je prilis mesto na zapadny styl a tak. Kedze jej lod sla skor ako moj bus, tak som s nou zasiel k lodi a povedal "di". Hladajuc kde som nechal batoh, som nasiel cestovku, ktoru som nevedel ako najdem, takze ankoniec som to cele zmakol v pohode a o 19.00 som sedel v cestovke. Pokecal som s mladym. Vyliezlo z neho, ze chce spravit trip po hlavnych mestach byvalej vychodnej Europy, no financny problem. Kedze predpoklada, ze vsade su take drahe viza ako do Bulharska, kedze pre nich su tam viza za 60 DM. Dal mi este tip, ze co sa v Kapadokii oplti vidiet a zberac bol tam. Zasadol som do zberaca a o chvilu prestupil do normalneho medaka. Zasa vyslo tak, ze som sedel sam. Motali sme sa motali a dostat sa z Itambulu to je problem. Koli zapcham. Nechcel som hned zaspat, kedze som bol zvedavy na most cez Bospor a na stary Istambul z toho mosta, no zbytocne som sa trapil, kedze sme sli cez nejaky severnejsi most a nevidel som nic. NA druhej strane som skonstatoval, ze nie je nic horsie ako revajuce decko v nocnom buse. V zivote nepochopim rodicov, ktory takto tyraju decko, seba a hlavne okolie, preco nejdu vlakom. Zobudil som sa az v Urgupe. Cast ludi vystupila, s ostatnymi nas bus viezol do Goreme.