1.12. Tak som v pohode prezil noc a zobudil som sa do krasneho dna. Slnko pre zmenu osvetlovalo nadherne Annapurny a spolu s ostatnymi som fotil ako hluchy.
Daco som pojedol, pobalil sa, este pofotil a pobral sa dole. Bola to krasa. V plane som mal Hot Springs a to nevyzeralo byt easy. Cvakol som bordel, cvakol vypalenu travu, co ma vedelo kus nasrat a zostupoval. Posledne zbohom Annapurne I ktora zmyzla za kopcekom.
Dobre to bolo. Slo sa mi v pohode. M.B.C. som minul. Nebol dovod tam zastavit. Sem tam som zastal pri vode, spekuloval jak to splavit - slo by - a vytesoval sa.
Den bol krasny. Lad ktory sa v noci vytvoril zacal povolovat. V 4200 asi dobre mrzlo, ked aj v 3300 bol este okolo obeda miestami lad. Pekna sranda bola taka akoby jaskyna zo snehu. Obrovska. Bolo to na mieste, ktore je v case monzunov lavinozne. Navali tam kopec snehu, no potom tam zhora tecie uz len maly potocik, ktory popod to vyryje tunel, ktory sa samozrejme zvacsuje, lebo sa to topi.
Vacsiu prestavku som mal az v Himalaya, kedze som si tam nechal veci. Tam som si dal ranajky. Chapaty cheese a omeleta ma vysla na najakych 110. Porazi, no dalo sa. Na druhej strane celkom potesilo. Pojedol som, posusil, prebalil a siel. Jednoznacne sa mi uz lepsie dychalo. Ked som dorazil uz na tu krizovatku "NO WAY", kde som stretol vcera dedka, tak som sa poobzeral a sibol skratkou. Ja ich seriem. "NO WAY" je pre kazdeho a ked mozu domorodci ... Asi po 200m ma zhora zbadali nejaky a zacali pokrikovat, ze "GO BACK", "NO WAY" a tak. Tak som sa zdekoval a kaslal na nich. Co mi mozu. Ked som bol v tom blbom useku, opet ma zhora ktosi zbadal a ten este len zacal robit chaos. No povedal som si, ze to by som musel byt sprosty ist teraz naspet. Nastastie som bol za tazsim miestom, takze to mohlo vyzerat aj akoze som sa naozaj vratil, takze prestal. Ked som sa tak potom pristavil na konci tej skratky pri tom templiku a hladal kde ide original cesta, tak som tam nasiel tabulku, na ktorej si rodina spominala na mladeho Sveda, ktory sa tu pred par rokmi zabil, co mnohe vysvetluje. Odbocku som nakoniec nasiel. Bola nenapadna, neznacena a asi 15m pred tablickou "NO WAY". Ja vas serem, povedal som si, no a siel som dalej. Prefucal som cez miesto kde som spal a dorazil do Bamboo, co bolo dole. Bolo uz poobede no nevidel som problem v Hot Springsoch.
Zacal som sa z Bamboo stverat do kopca a utesoval som sa, ze je to uz predposledny kopec. Kym som sa dostal na flek uplne hore, kde som predvcerom varil, presla nejaka hodinka, no slo sa mi dobre. Opet som tam povaril, oddychol a makal dalej. Na dohlad a na vyskovu uroven Chomrongu som sa dostal, ked sa zacalo stmievat. Potreboval som zliezt do doliny, vyliezt hore a zliezt k Hot Springsom. Dole to slo a ked som dorazil dole k mostu, kde som predvcerom obedoval, bola uz tma. Mesiac vsak krasne svietil a viditelnost bola v pohode. Napadlo mi ratat schody. Vedel som, ze to bude zabijak.
Prva tisicka bola v pohode. Male schodiky. Po 300 som robil oddych. Druha tisicka ale bola smrt. Vysoke schody a po kazdej stovke som dychcal. Check post bol samozrejme zatvoreny. Svine. A vraj sa staraju o moju bezpecnost. (P.t.: To bol check post pod Chomrongom, kde mi cestov hore povedali, ze su tu pre bezpecnost turistov a checkuju, ci sa vsetci vratia koli ich bezpecnosti. Tak som sa spytal vtedy, ze co ak pojdem v noci, ked tam nie su. Tak mi oni na to, ze po par dnoch budu predpokladat, ze som isiel v noci. Proste parada. Prva pomoc jak svina :)) Do tretej tisicky som sa pustil s tym, ze uz by to nemalo byt vela. Nebolo. Par ludi otravovalo s hotelmi, no poslal som ich kdesi. Mal som dost, no moje telo viac ako inokedy potrebovalo tie Hot Springs a tak som si povedal, ze musim dojst. Okolo 2300 sa nejaka zenska, ze kde idem, ja ze Hot Springs a ona, ze tak potom doprava. Pozrel som doprava a naozaj. Presne na mojej urovni sla cesta doprava. Dakoval som jej aj vsetkym svatym. Normalna cesta totiz viedla az na vrchol a toto bola skratka. Tak som to rezol a zacal zostupovat. Nebolo to med lizat. Hlavne preto, ze som podomnou videl svetla osady odkial to bolo este 30 minut a ta osada sa mi zdala strasne daleko, no bol to posledny divoky zostup a to ma tesilo.
Nakoniec som tam dosiel. Domaci ked ma videli kam idem, tak hned, ze je to obcas nebezpecne, tak som prepol svoju celovku na halogen a zasvietil som im do oci, tak sa zmohli akurat na O.K. a odvratenie hlavy. Trvalo to mojim pomalym tempom asi 30 minut. Musel som zostupit az dolu k rieke a tam pohoda. Asi 2m nad vodou vyvierali horuce pramene - asi 20m od seba - a boli tam male kamenne bazeniky. Asi 2 x 3 x 0.5. Tak som zo seba vsetko zhodil a zvalil sa tam. Voda bola okolo 40 °C. Presne to, co som potreboval. Lezal som tam asi hodinu, par metrov odo mna hucali pereje a vzduch vonku bol prijemne studeny. Hviezdy boli krasne a ja som so sebou bol len spokojny. Najprv som chcel spat vedla druheho bazenu, no bolo tam take sutovisko - co by nevadilo - a ked som sa pozrel hore, tak to vyzeralo, ze hocikedy sa moze dalsich par ton zosypat. Muvol som sa teda k druhemu kde som si lahol na teple, rovne kamene nad pramenom vedla bazenika a krasne spal az do rana. Pre zmenu bolo az prilis teplo. :) Trosku som hladel na oblohu - asi 29 sekund - a zaspal som.