Also. Uz ani neviem, ako mam zacat. Snad tym, ze este ziadnu pripravu na trip som neodflakol tak ako toto. Vecer pred cestou som si telefonicky od ludi ktory boli v Indii zistil, ze kadial sa vlastne ide. Dostal som sice mapu Turecka, no co sa tyka Iranu a Pakistanu, tak viem kde lezia. Snad sa mi ale podari tento informacny deficit dobehnut cestou.
18.10.Budik zazvonil o 5.00. Vstal som o 5.30 a zacal som zistovat, ze asi uz nestihnem napalit jedno CD, ktore som so sebou chcel zobrat. No a kedze som si na poslenu chvilu vspomenul, ze nemam zabalene antimalarika tak som vyrazil az o siestej. Pochopitelne bez nich. Mal som zly citak. Snad blby horoskop? Na bus som cakal 20 minut. No prisiel. Najprv som sa pobral na stanicu kupit listky. Vobec ma uz neprekvapilo, ze medzinarodna pokladna bola este zatvorena, no mihla sa tam tetusa a tak som ju ukecal. Mal som este 45 minut do odchodu vlaku a tak som hnal do firmy. Pre posledny kus obuvy co mi chybal a pre poslanie posledneho, nevybaveneho mailu. Pri pokuse skopirovat subor ktory som potreboval poslat som skonstatoval, teda zistil, ze som neprekompiloval modul na FAT a tym padom smola. Este asi 10 minut som maturoval kym som poslal postu. Na poslednu chvilu som zapadol tam, kde aj kral chodi pesi a v najmenej vhodnej chvili ma prekvapila dalsia skutocnost a to nepritomnost sracaku. Keby som posledne tri mesiace nestravil v tretom sektore, tak to vzdam. Opustajuc firmu som vo vytahu zistil, ze predsa som zabudol poslednu cast obuvi, takze naspet. Vlak som stihol s rezervou 3 minuty, no to bolo dane tym, ze zenicka v uschovni, kde som si dal rano batozinu, napriek mojim predpokladom, bola. Dokonca som sa dozvedel, ze ten nekrestansky listok za 800 Sk je spiatocny. Tak som sa zacal presviedcat, ze to nie je az take nekrestanske, aj ked pravdepodobnost ze ho pouzijem je tak 20%. Nasadol som a zalahol. Colnici na mna cudne pozerali ked nasli v pase Indicke a Pakistanske viza, no ale co uz. Trosku som pospal a teraz sa veziem v ustreti Budapesti a dufam, ze problemy zostali v Kosiciach.
V Budapesti som bol dnes vlastne po prvy krat. Stanica mi najprv pripadala ako zoskupenie stankov rychleho obcerstvenia, no po chvili som nasiel zmenaren, kde sa na mna nalepil Albanec nehovoriaci ziadnym jazykom len tym svojim a Srbsky trochu, kedze bol z Kosova a po chvili som prekvapene zistil, ze viem Srbsky. Po este dlhsej chvili som objavil aj to, co sa od stanice ocakava. Predajnu listkov. Tak si pytam listok doTemesoaru a mila tetusa mi - anglicky v pohode - oznami, ze su tam zaplavy a vlak ide len po Arad. Myslel som, ze sa mi sniva. Ciastocne ma sice upokojilo, ze aj Arad je uz v Rumunsku, no Bukurest v pondelok rano som pretaval vidiet realne. Nakoniec som to vzal. 5700 F. Asi 1000 Sk. Je to v riti. Len po Rumusko miniem tolko penazi za kolko som bol pred piatimi rokmi v Cine. Po pol hodine a najedeni sa som zistil, ze je to opet obojsmerny listok, co trosku znizilo moje rozcarovanie z financnych narokov cesty a zvisilo pravdepodobnost, ze to vyuzijem. No a vraj Rumunske aerolinky su lacne. Mozno to bude na nieco dobre.
Vlak bol napraskany. Fasol som kupe so siestimi zenickami. 2 mlade, 3 dochodkine a jedna invalidna - no asi na hlavu. Nastastie som spal. V Bekescabe zmizli a ostal som len s jednou mladou. No spal som dalej. Az na hranicu. Mladu obracali aj pasovaci aj colnaci. Mne dali pokoj. Len im bolo cudne, ze clovek s prazdnym pasom ide do Rumunska. Este v polospanku som zachytil rozhovor mladej so sprievodcom a vyrozumel som z toho, ze ona ide do toho Temesoaru. Tak som sa prebral a spytal sa. Bolo to kus tazke, kedze ona len Rumunsky a Madarsky, no vraj hej. O tom, ze by vlak mal ist len do Aradu nic nevie. To som teda zvedavy, kde ja dnes skoncim.
Vlak isiel len do Aradu. Spytala sa totiz jedneho chlapika a ten jej to potvrdil, no a do Temesoaru vraj taxi. Hned prisli nejaky, co ponukali taxi a chceli za to 20$, poslal som ich priamo. Naivne mi na hranici ponukali taxi z mesta o 40km dalej. Boli trapni. Chcel som zmenit aj peniaze. Dohodli sme sa na kurze 9000, no kedze potom nejako nechcel pochopit, ze 30x9000 je 270 000 a nie 250 000, tak som sa s nim nadobro rozlucil. S tou kockou sme sa dohodli, ze berieme taxi spolu. Vraj stoji 150 000 a ideme na polovicu.
Vyliezli sme z vlaku, hned chytila taxikara a zacala s nim jednat. Z toho co rozumiemm Rumunsky mi bolo jasne, ze on vravi 130 000 a ona 100 000. Uvidime. Zmena penazi nebol problem, priamo u taxikara vraj a tak sme sli. Stihli sme aj malu havarku a kopec kriku pri cuvani, no pohoda. Prve kilometre v Rumunsku na mna spravili dobry dojem. Ono ten dobry dojem vyplinul z porovnavania Rumunska ako som si ho pamatal spred 15 rokov a stavu teraz. Vsetko je ovela normalnejsie, akurat hajzliky vo vlaku nie, no na zmenu ludi je jedna generacia malo. O 20.30 sme boli v Arade. Vedel som, ze o 21.00 ide vlak. BTW, cas je v Rumunsku +1 hod. Pred stanicou mi cloviecik, ktory uz vedel nasobit zmenil 30$ za 270 000. 70 000 si rovno zobrali za moju cast taxiku. Bolo mi jasne, ze to nie je fifty-fifty, ale pohoda. Vlak isiel o 21.00 a o 22.40 nejaky expresnejsi. Tak som sa zenicky na info spytal, ktory je rychlejsi. Tak vraj ten druhy. Postavil som sa do radu a ked uz som bol na dosah, tak ma zacali predbiehat ludia, ze idu na ten o 5 minut, cize 21.00. Reku pohoda. Tak sa tam predbiehali I napadlo mi jedneho sa spytat, ze kedy to ma prichod. Samozrejme, ze o 5.00 rano, tak ako vraveli moje info z www stranky Deutsche Bahn. Kua. Bleskurychle som sa rozhodol, on si to vsimol a spytal sa, ci ma kupit aj mne. Ta kup. 60 000. Pohoda a uz sme sprintovali do vlaku. Dokonca ma usadil aj do spravneho vagona a z listka precital cislo miesta. Tuti. Len co budem robit so 140 000 vo vrecku. Vlak bol, teda aspon nase kupe ako som si neskor vsimol, plny. Sedeli sme husto, no dalo sa, az na to ze celu noc som v pravidelnych intervaloch kopal do oprotisediaceho, lebo chrapal prisernym sposobom a urcite aj trpel nejakymi este neobjavenymi chorobami.