15. december ...

15.12. O nejakej 0.15 som zapadol do kresla, ze kus pospim. Tesne pred tym som sa dozvedel, ze let bol zruseny a letim rano o 9.00. Parada. Benkovi som uz nevolal, lebo by to bolo zbytocne komplikovane. Rozhodol som sa, ze zlozim batozinu a budem spat do rana. Zobudil som sa az okolo tretej. Dobre sa spalo. Siel som sa zacheck-inovat. Boli tam ludia. Asi traja predomnou a vsimol som si, ze su prisny na hmotnost. Tak som teda bol zvedavy. Prisiel na mna rad, hodil som batoh na pas a na moje velke prekvapenie len 22 kg. Kedze vazili vsetko spolu, tak tam kazali polozit aj sitar. Spolu 27 kg. Spica. A potom to prislo. Zahlasila, ze sitar so mnou na palubu ist nemoze. Myslel som, ze zartuje. Nezartovala.

Pozrela sa dozadu na nejakeho chlapika, prehodila s nim par slov a potom ze nie. Ja na to, ze sitar do batoziny nedam, no co ona, ze ked sa necheck-inujem, tak nech sa odpratam. Tak som si sadol asi 2 metre pred a sedel. A ludia chodili a kompetentny sa bavili o mne a ja som zacal nenavidiet vsetkych Indov. A strasne. Zvolil som si po chvili premyslania strategiu a vyrazil do utoku. Spytal som sa na maximalnu velkost prirucnej batoziny. Odpoved bola, ze toto je velke. Tak som, ze musia existovat nejake oficialne maximalne rozmery, ved snad to nie je len na jej rozhodnuti. Taketo triky boli prilis vela na jej inteligenciu. Skratka toto je velke a hotovo. Tak som sa s tym chlapikom s ktorym sa ona radila a on to iste a este, ze hudobne nastroje nesmu ist na palubu. Debilina jak traky. Tak som sa spytal kto moze udelit vinimku. On ze nikto. Spytal som sa, kto je funkcne nad nim, vraj nikto. On je sef. To sa mi vobec nezdalo a strasne ma srali aj preto, lebo som vedel, ze sitar sa hore do skriniek vtrepe, lebo dve a dve zvyknu byt prepojene. No to som nemal istotu, lebo to zalezi na type lietadla. No bol som si isty, ze personal by moj sitar hravo niekde ulozil. No nedalo sa s nim pohnut. Tak som tam polozil ruksak, zobral sitar a siel za sefom letiska. Na moje prekvapenie ma milo prijal - ved to bol Sikh samozrejme - a jaky problem. Tak som mu to a on mi ta to, ze ten chlapik - inac duty manager - je naozaj jediny kto o tom rozhodne a nikto nie je nad nim. Kazda spolocnost ma svojich a poradil mi zajst do Aeroflotu. Dokonca so mnou poslal aj nejakeho pucmidrata aby mi ukazal kde to je. Na Aeroflote som nepochodil. Bol tam chlapik, ktory mi povedal, ze je to v kompetencii toho a oni s tym nic nezmozu. Bolo to v riti. Vratil som sa a cestou som sa zrazil s duty managerom. Mal opet nejake reci, no sral som na nho. Sama smola. Let zrusia, sitar mi nevezmu, pridem domov namiesto utorka v stredu, mal som toho plne zuby.

Ked som sa vratil, prave striedali personal, tak som chvilu pockal, no svine, predali si info. Tak mi nic ine neostavala, nez bud nechat sitar v Indii, alebo ho pustit s batozinou. Napadlo mi sice este jedno riesenie, presunut si let ak sa da a to sice opet na nocny. Domov by som prisiel takisto, akurat by som nespal v Moskve a mal by som cas kupit puzdro, no nakoniec som to zamietol, kedze som zistil, ze s Rusmi je tazko.

Tak som to prebalil a siel podat. Bola tam inac kocka, ktora by ma bola pustila, no jej sefovia uz o tom vedeli a davali bacha. (P.t.: Jednoznacne som to takticky posral jak som len vedel.) Skoda, ze som nepospal dlhsie. Tak mi slubila, ze don't worry, osobne dozrie na to, kde to ulozia. Moskvu mi uz postrazit nemohla, no dzabla tam vsetky mozne nalepky o tom, ze je to jemne, rozbitne a tak.

Este som to isiel dat presviet a tam som skoro zabil Sikha. On to po presvieteni obviaze paskou a zatahuje to stroj. Tak som mu, ze jemne len. 3x som mu to a on debil naplno. Skoro som ho toto. Tak hned dobehol dalsi s nozom, rozrezal a spravili jemne. Ich bezohladnost ma vie nasrat. Tak som tam tej kocke ten sitar nechal. Potom som sa este vratil, lebo mi bolo strasne horuco a dal kolo neho tu hrubu novu bundu, no a vliezol som dnu. Ked mi tresli stempe, vobec som nesmutil. Bolo skoro 6 hodin a ja som so sitarom zabil 3. Mal som este nejake 3 do odletu. Do osmej som pospal pred gate 3 aby ma potom zobudili a poslali pred gate 11, lebo to zmenili. Pohoda. To, ze na svetelnej tabuli stale svietilo stare info, nikoho netankovalo. Pokusil som sa zavolat Benkovcom, lebo tam boli telefony na free miestne hovory, no mali jednu chybycku. Nesli. Tak som to vzdal, presiel ku kontrole, nechal si manualne skontrolovat batozinu s filmami. Este nepustali do lietadla, tak som si tam sadol a pozeram, opet telefon free, no bol funkcny a tak tam uz par ludi cakalo. Slo to rychlo, az kym na zaver neprisla zenska. Asi sa pokusala spravit si osobak, skoncila, ked uz vsetci boli v lietadle. Takmer mi uleteli, no dovolal som sa. Benko, ze co som neprisiel, no bol rad, ze je to O.K. O sirate som mu radsej nevravel. Leteli sme AN-310 a ta ma prepojene skrinky na batozinu a moj sitar by tam v pohode vosiel. Svine. No a skoro ma vystrelo, ked som v jednej skrinke zbadal dve bambusove palice dlhe ako moj sitar ak nie viac. Su to hovada.

A bolo ich plne lietadlo. Mal som uz Indie dost. Asi hlavne koli Delhi a problemom v nom. A tu opet plne lietadlo Indov, no ale do Moskvy sa to da zvladnut. Ked sme to dvihli z Delhi, pochopil som co za humac tam dychaju. Preleteli sme cez hnede mlieko a vysvihli sme sa na slniecko nad blato. Sedel som na pravej strane a dufal som, ze uvidim o par hodin nejake hory, no nevidel som nic. No aj tak to bolo zaujimave. Boli to ludoprazdne oblasti - neviem odkedy - ktore vyzerali akokeby tam boli nejake obrovske zaplavy a bahno z hor zrovnalo vsetko so zemou. Boli toho desiatky km a zhora to vyzeralo uchvatne, akurat, ze dole by som nechcel byt. Chvilu som pospal a prebral som sa do zamracena pod nami so sem tam presvitajucou bielou krajinou podomnou. Trosku som si precvicoval Rustinu, no absolutne mi to neslo. Pristatie pohoda, no Indovia sa hned prejavili. Ledva sme dosadli, hned sa pozdvihali zo sedadiel a chaos, no a samozrejme pripnute pasov este svietilo a hoci sa to nikde poriadne nedodrziava oni to kus prehanali. Neviem kam sa tlacili no budiz. (P.t.: Reklama na minaralnu vodu Budis. :)) Presne ako v Indii na autobus, tu z lietadla. Kde nas odbavovali bol opet chaos a pre Indov rad neplatil. Bolo mi to jedno, lebo bolo jasne, ze kym nespravia vsetkych, nic sa diat nebude, no aj tak ma srali. Bola tam jedna skupinka, ktora poslala zensku aj s pasmi vybavit vsetko a ked sme ju nechceli pustit dopredu, tak pokrikovali, ze "Ladies first". No a ked sa s nimi jeden Anglican pohadal, ich inteligencia nebola na takej urovni, aby pochopili, ze co im vlastne chce povedat.

Kazdemu nasli nejaky let na druhy den. Chcel som vyuzit situaciu a spytat sa, ci nahodou nejde nieco do Kosic, lebo do Budapesti sa mi uz vzhladom k meskaniu neoplati. Po chvilke hladania mi zahlasila, ze "Ìû â alðlâiþ ilëlnrle". Ticka. No co uz. Nalozili nas do auta aby nas odviezli do hotela a videl som, ze tych Indov sa este nezbavim. Vonku bola ruska tuha zima a vsade hrala prijemna hudba. Hotel bol hned vedla letiska. Zavreli nas tam a zacala sa vybavovacka na recepcii. Bol som tam prvy, no ta zenska krepa sa tam vtlacila, ze skupina, tak ju zobrali prvu. Ked ostatni videli, ze skupina najprv, zo vsetkych sa razom urobili skupinky. Takze nakoniec som siel posledny. Uz som aj tak rezignoval. Lahol som si na zem a cakal, kedy vsetky "skupiny" vybavia. Po vybaveni nas navigovali do jedalne. Prisiel som uz posledny a bola celkom zabava. Hlavne ako sa mlade kocky ucili obsluhovat v anglictine a ja som im odpovedal v rustine. K stolu som sa dostal k tej "skupine". Snazili sa uzavriet primerie, no nemal som chut sa s nimi bavit a dufal som, ze prave ich vidim posledny krat v zivote.

Doveceral som medzi poslednymi, kedze som aj tak dorazil. Zaviedli ma na izbu. Na chodbe som pochopil, ze je to total "Òþðer". Kedze som si nedal udriet rusku peciatku na pasovom, tak som nemal pravo opustit tuto chodbu a tuto izbu. Ticka. Chudaci su ti, co cestuju az pozajtra. Nechal som si priniest ruske noviny a oni mi ich mumaci priniesli v anglictine. Tak som ich kdesi poslal a priniesli v rustine. Izba bola inac spickova. Skratka niekolko hviezdickovy hotel. Z hotelov co som zatial prezil - nemyslim indickych - sa mu zatal vyrovna akurat tak Sheraton v Benine. Neviem aku maju Sheratony level.