14.12. Rano vsetci zaspali. Benkovci chaos. Ja som ako klasika vypadol az okolo desiatej. Skratka pohoda. Zobral som riksu do Qutab Minaru, co je prva mesita postavena na uzemi Indie. Taktiez je tam znamy zelezny stlp, ktory nehrdzavie a nevedia preco. Riksa 35R. Bolo to teda dost daleko a az sa mi to zdalo lacno za 35R. Listok 5R a uz som bol dnu. Je to pieskovcova stavba s uzasnymi ornamentami vytesanymi do kamena. Minaret ma vysku 73-metrov. 5 poschodi a je to sila. Stavali to par rokov. Viac v knihe.
(P.t.: Kedze mam naladu pisat, tak aby sa nepovedalo, zacitujem. Dokonca aj prelozim. Teda, teda prekladat sa mi to nechce, ked to tak citam, kedze by som musel najst dakde slovnik. So, the Quotab Minar itself is a soaring tower of victory which was started in 1193, immidiately after the defeat after last Hindu kingdom in Delhi. It is nearly 73 m high and tapers from a 15m diameter base to just 2.5m at the top. The tower has five distinct storeys, each marked by a projecting balcony. He first three storeys are made of red sendstone, the fourth and fifth of marble and sandstone. Although Quoab-ud-din began construction of the tower, he only got to the first storey. His successors completed it and, in 1386, Feroz Shan Tughlaq rebuild the top storeys and added a cupola. An earthquake brought the cupola down in 1803 and an Englishman replaced it with another in 1829. However, that dome was deemed inappopriate and was removed some years later. A to snad aj staci. Snad este tolko, ze veza je pre navstevnikov zatvorena.)
Nedaleko minaretu (P.t.: Minaret teda asi nie je ten spravny nazov.) je zelezny stlp. Nebol vyrobeny tu, ale privezeny kdesi z Biharu. Podla mudrej knizky je to 98% zvarkove (?) zelezo (P.t.: To zvarkove som nasiel v slovniku a netusim, co to je.) a dodnes sa netusi, jak to spravili. Ak sa clovek postavi k stlpu chrbtom a spoji kolo neho zozadu ruky, tak vraj sa mu splni zelanie. Tak som tam doklusal a tycka. Postavili kolo neho zeleznu ohradu, lebo z milionov dotykov sa zacal od spodnej casti menit. Skratka vytrel som hubu a este som aj zistil, ze fotak nebavi. Skratka cvakal stale na 60, ja zvyknem fotit na 125, a tak som si to spociatku ani nevsimol, no potom, ked som zobral teleobjektiv a siel som na 250, uz som si to vsimol. Tak som to dofotil na 60, teda myslel som si, ze je to 60, vybral film, cekol to a naozaj. (P.t.: Preto su fotky preexponovane. Porazi.)
Chvilu som sa s nim pohral a spamatal sa. Asi uz ma dost a ani sa necudujem. 20 filmov za 2 mesiace a vo vecnom prachu. (P.t.: Takmer 30.) Kedze mi dosiel film, tak som si chcel vonku pred vchodom kupit. Ked chlapik zahlasil, ze 350, tak som mu polozil ruku na celo a spytal som sa ho, ci ma teplotu. Oni su tu taki sprosti, ze to az boli. Ked som mu povedal, ze 200, tak mi povedal, ze za 200 mi moze dat tak obycajny film. Ani som sa s nim dalej nebavil. Presiel som na druhu stranu ulice, kupil limcu a spytal sa na film. 280. Vynadal som mu. Spytal sa kolko dam. Povedal som mu, ze normalnu cenu. 200. Spytal sa, ze kolko kusov. Tak som mu, akoze kolko? Jeden. Bol chvilu ticho a potom mi ho priniesol. Ja som totiz sedel asi 10m na muriku a popijal a tak sme na seba pokrikovali. Zobral som dalsiu riksu k Bahai templu. Asi za 40, teda tiez za 35. Alebo je to jedno. Tiez je to dobre daleko. Bahai Temple je chram v tvare lotosoveho kvetu pre vsetky nabozenstva. Ked sme ta uz prirazali, tak mi to hovado zahlasilo, ze pondelok zatvorene. Su to hoveda.
Tak som mu vynadal, on sa sprosto usmieval. Spravil som par fotiek z dialky a vypadol. Ten primitiv tam cakal. Myslel si, ze ja si vezmem zasa jeho. Su to debili.
Siel som pesi prec. Chcel som si najst autobus, no prehral som. Potom riksu, no tolko som spekuloval, ze som nakoniec siel za 65, hoci som mal ponuku za 50, a este som aj stratil hodinu. Som blby. Este par z nich ma vytocilo tym, ze zastali riksou pri mne, ze kam chcem ist, a ked som povedal kam, tak povedali ne a zmizli. Nechal som sa odviest priamo pred Jantar Mantar, co je jedna zo styroch hvezdarni, o ktorych som pisal v Jaipure. Tuna v Delhi je to ovela mensie a ovela znicenejsie.
Je to volne pristupny park a presne tak to aj vyzera. Na trave kopec odpadkov a Indov a deti sa hraju na drahach hviezd a vyryvaju namiesto nich vlastne inicialky. Su to hoveda. Prislo mi strasne zle z tych cervov, a tak som lahol na travu a lezal. Vraj to pomaha podla Indov. Pokial prelezu krizom cez cloveka do zeme. Chcel som hodit tycku, no neslo to, chcel som sa vratit na ambasadu, no zabil by som tym kopu casu a slubil som Benkovi, ze mu kupim taku istu bundu. Rozhodol som sa, ze idem na Main Bazar, no riksou priamo odtial.
Spomenul som si, ako som sa s tym poslednym riksmenom natahoval o cene, tak on pisal cenu na zdrap papiera. Ja mu na to, ze rozumiem, no on pisal dalej, tak som zacal aj ja pisat, a takmer sa urazil, ci si myslim, ze je sprosty a ze nerozumie? Tak som pisat prestal, lebo mi rozumel, a on pisal dalej.
Tak som si uz skor sformuloval, ze s Indmi sa z ich pohladu da vychadzat v pohode, pokial clovek nerobi to, co robia oni. Ak sa zacnem spravat tak, ako sa spravaju oni, je zle nedobre.
Dvihol som sa z tej zeme a odtackal sa k vychodu, kde som este dokupil tie sitove pohladnice, lebo mi chybali, a vzal riksu na Main Bazar. Dotrepal som sa do obchodu, kde som kupil svoju bundu, a tam odkvecol. Tu druhu predali, no asi po 10 minutach hladania nasiel este jednu, taku istu. No ja som nevladal ju ani pozriet. Spytal som sa, kde je lekaren. Bola hned za rohom. Tak som sa tam odplazil. Popytal, ci maju Wormit a mali. Tak som hned jeden zhltol a psychika je psychika. Ulavilo sa mi okamzite. Potom som zobral este take vseobecne zaludocne na stabilizaciu pomerov a vypadol. V obchode som sedel 20 minut, co mi pomohlo a siel dalej. Nakupil som este nejake blbosti, ako vianocne gule z ryzoveho papiera, tycinky a tak a zapadol do restiky, kde som udrel zeleninove pulao a sedel asi hodinu vypisujuc pohladnice. Ked som dopisal, boli uz vsetky posty zatvorene, a tak som sa pobral riksou na C.P. Cestou som zabral par listovych mysticiek. Na C.P.-cku som dal hajzlikovi nie 10, ako zvycajne, ale 12R, hoci ma neviezol celu trasu a on bol nespokojny. Tak som ho chcel zbit a potom mu spustit gumy, no bolo to take zo srandy a obaja sme sa smiali, no potom prisiel policajt s palicou a rozohnal nas. Cestou na tej riksi som si uvedomil, ze o 24 hodin by som mal byt v Kosiciach v taxiku a viezt sa domov. Hm. Je to vsetko take zvlastne na tom svete.
Sadol som naposledy do busu a sibol som na ambasadu, kde mi vynadali, kde som. Asi na mna cakali s vecerou. Bola popaneta. Posral som to, no povedal som, ze som takmer umrel, a zobrali to. Zlaty koniec bolo vtacie mlieko. Spica.
Zbalil som sa v pohode. Bez prirucnej. Prirucna bol sitar. Len som sa bal, ci to nie je prilis tazke. Potom sme si tak sadli a pokecali a Benko povedal, ze so mnou pojde na letisko, nech zabudnem na taxik. (P.t.: Asi chcel mat istotu, ze naozaj odidem :))
I povedal som si, ze je cas na darceky, a vytasil som rukavice, ciapky a knihu a boli velmi radi a prekvapil som ich a mna to potesilo. Vraj necakali. Vraj oni mne nic, na co ja, ze to je velmi dobre, lebo uz som zbaleny. Benka velmi potesila kniha, lebo furt cumel do tej mojej a nic take nemal. Od Liviky som potom dostal este jeden obrazok. Obkreslovany, no velmi pekny.
Bol uz cas odchodu a z vedlajsieho bytu doklusal ten indicky novinar a jeden mlady sa so mnou rozlucit. (P.t.: Pre tych, co poznaju Veroniku, tak to bol jej brat. Ten isty, ktory ma pripravil o dva filmy :||.) Tak sme chvilu pokecali a dobre bolo a ani sa mi nezdalo, ze odchadzam z Indie po dvoch mesiacoch. N-tisic kilometrov daleko. Nakoniec sme sa s Benkom predsa len dvihli, rozlucil som sa so vsetkymi a vypadli sme na letisko, co bolo asi 20 minut. Benko ma vylozil, nasli sme Aeroflot a isiel domov, lebo moj let meskal a nevedeli sme, kedy a ako. Keby daco, mal som zavolat. O.K. Tak sme sa rozlucili s Benkom, dohodli sme sa, ze v lete na Slovensku, vzdychli, ze skoda, ze nebolo viac casu flakat spolu, zadufali si, ze toho xxxxxxxxxxxxxx XXXX xxxxxx, ktory je tam xxxxxxxxxxxx a xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx, xxxxx xxxxxxxx, zamavali si a uz som ho nevidel.
Posedel som asi hodinu, dal si presvietit batoh a zaradil sa za tych troch ludi, co stali pred Aeroflotom. Bolo okolo 23.00. Po chvili vyvesili papier, ze let meska a check-in o 2.00. Ta parada. Vyfasovali sme listky na veceru, co bolo pozitivne, a siel som sa najest. Bolo to moje posledne indicke zradlo a velmi dobre.