12.12. Rano o 8.00 som bol v Jodhpure. Iny svet. Stanica cista, ludia neotravuju, kava a caj sa predava asi na 18x vyssej urovni a tak. Sice vsade plno vojakov, no to sa v blizkosti Pakistanskej hranice da ocakavat. Od stanice bol pekny vyhlad na pevnost a rozhodol som sa, ze tam pojdem pozriet.
Chcel som najst nejaku restiku na lahke neindicke ranajky, kedze som prestal brat tie Polske lieky a zaludok sa trosku ozyval. Nakoniec som pozrel do mudrej knizky a zistil som, ze 15m dozadu som minul Gues House, ktory ma na streche restiku. Vyklusal som hore a kedze svet je maly, stretol som tam dve Anglicanky, ktore som stretol par tyzdnov dozadu v Delhi na stanici, ked som kupoval listky. (P.t.: Zem je prilis mala na to, aby ma uz take cosi prekvapilo.) Boli len jeden den v palaci na svadbe. Rajastanska svadba je vraj spica no a teraz idu do Puschkaru kde chcu stravit Vianoce.
Sranda. Dal som kasu a zakecal sa s nimi az do pol jedenastej aby som potom zistil, ze poldnove safari po okoli za 100R na ktore som sa rozhodol ist zacina o desiatej a mozem si piskat.
Tak som si zapiskal, pozical si bicykel po 2R/hod a vyrazil do ulic. Chvilu som sa tam motkal a zistil som, ze co sa tyka obchodov je to uplne ine ako v Puschkare a asi vela nenakupim. Tak som sa pobral malymi modrymi ulickami hore k pevnosti. Ked som zle odbocil, domaci ma usmernili, no bez toho aby boli otravni. Iny kraj, ina pohoda. Vysplhal som sa hore a podo mnou zaziarila modra farba mesta a ja som sa ocitol pred branou Maharajovho palaca.
Zaplatil som parkovne za bicykel - 2R - posedel v tieni, lebo mi prislo blbo, no pohoda, zacvakal 50R vstupne a nezacvakal 50R za fotak, lebo som si povedal, (P.t.: toto po sebe skutocne nedokazem precitat, no konci to s "objavovat palac".) Oplatilo sa. Je to obrovska pevnost nad mestom v ktorej su krasne palace z cerveneho pieskovca.
Zvonku to vyzera spica, hlavne to ako je vsetko vysekane z pieskovca.
Vo vnutri je muzeum a da sa tam flakat po mnozstve izieb z ktorych niektore su zariadene povodne a niektore ako vystavne siene, kde som si pozrel ake zbrane sa pouzivali, ake nosidla mali Maharajovia - a nezavidel som nosicom aj ked boli styria, lebo take velke strieborne nosidla daco vazili - ake mali Maharajadcata kolisky a tak.
Stravil som tam par hodin a fotil. No nakoniec som bol hajzlik a za fotenie nezaplatil. To ja nejak neuznavam.
Bola to parada a aspon som presiel na ine myslienky. Na tom istom kopci ako palac asi 300m dalej je nieco ako mauzoleum pre Maharajov.
Nadherna stavbicka z mramoru obklopena zelenou. Tak som tam tiez bol nejaku polhodinu - bola to nadhera, inac vyzera to ako zamocek - a potom zbehol naspet dole.
Flakal som chvilu mesto a zistil som, ze tu nic nenakupim. Prislo mi zasa zle. Wormit som zohnat nemohol a tak som kupil len ayurvedicky liek na nevolnost a bola to spica. Akokeby mi niekto vlial kus eukaliptoveho oleja do zaludka. Potom som kupil strucok cesnaku a povedal som si, ze ja im ukazem. Vratil som bicykel, siel do restiky, kde som si dal butter nan a nechal ocistit cesnak. Spraskal som ho cely a zistil som, ze mi to robi dobre. (P.t:: Neviem, preco som to vtedy nenapisal, no v tej restike som zazil jednu prihodu, ktoru si pamatam a obcas spomeniem. Also. Ked som nabehol do tej restiky, tak som mal chut si spravit este s vodou taku nejaku sol s citronovou prichutou ktoru som dostal v lekarni a s vodou ktoru som mal so sebou. Obsluhoval tam asi 10 rocny chlapec. Tak som na nho, ze bring me one empty glass. Divne sa zatvaril, zamyslel a zahlasil, ze not possible sir. Tak som na nho, ze co mi tu rozprava za ptakoviny a on opet, ze not possible a co je possible je lassy glass a shake glass a ine glassy. V dvanacte minute druheho polcasu Fantoci pochopil. Mlady mal tvrdo selektivnu znalost anglictiny a na prvy pohlad perfektne rozumel, pokial clovek chcel to, co on ocakaval ze chce. Samozrejme, ked som ho poslal pre niekoho starsieho, tak empty glass nebol problem. To je aj poznamka na margo toho, ze India je English speaking country :))
Vlak som mal o 19.30. Este som chvilu pochodil a pochopil som ako to tu funguje. Tu som nemal sance najst to co v Puschkare, lebo tu sa sije secko na mieru. Skratka, mohol som mat to iste, no az zajtra. Hm. Smola. No nakoniec som nasiel nadherne hodvabne habocky, ake nosil maly Maharaja a zobral som ich pre svoje krsna - Jakubka. (P.t.: Kua, kupil som male. Porazi.) Spokojny som zapadol do vlaku, vytiahol spacak a zalahol. Rajastan je spica a ten den bol velmi dobry napad.
Nez sme sa pohli mal som tu cest pozorovat lucenie sa obrovskej Rajastanskej rodiny s nejakou starou clenkou, ktora sedela, teda spala, podo mnou. Bolo to celkom dojimave a pekne.