11.11. Celkom ma to potesili vzhladom k zajtrajsku, no nie vzhladom k dnesku. Autobusove informacie len v Hindi, takze som nebol mudry. Kosa jak v Rusku, no nasiel som otvorenu budu. Tak som tam do stvrtej pil caj. Potom nastastie zacala fungovat stanica a tak som zistil, ze prvy bus do Manikaranu o 6.30. To bolo 2 a pol hodiny. Tak som siel bokom, nasiel som nejake poukladane lavicky pred nejakym obchodom a stoly. Vliezol som kolo strasne mastneho stola na jednu lavicku a vytiahol spacak - cim sa moje pocity radikalne zmenili - a zaspal. Spal som do siestej, kedy ma - ak nepocitam to, ze ma neviem kedy onuchal pes, nastastie neocural - zobudil majitel, ze rad by otvorit. Seklo mi to. Zbalil som sa a stihol som si z obdalec vsimnut, ze on na tom hnusnom, mastnom stole varil.
Dal som si caj. Zacalo sa rozvidievat. Kullu je absolutne zasite medzi kopcami. Nie nadarmo sa to tu asi nazyva Kullu Valley. Bookol som si vecer bus do Shimli. 5 R. Mam prist o 19.30, 19.34 to ide. Spica. Ak to pojde ako sem, tak som v Shimle 4.15 co je hodina do odchodu busu do Dehra-Dunu. Teraz inac sedim v restike, pred ktorou som spal a popijam caj. On do nho dava aj trosku zazvoru, ale pokracujme. Bus vraj 6.30. Len som ho nemohol najst. Vraj tu, vraj o 5 min., vraj tam, vraj o siedmej, coz ma nasralo, reku kde je ten 6.30. Nakoniec som ho nasiel. Este sa len chystal pristavit. Pytam sa ho, ze kedy ide, on ze 6.30. Bolo sice 6.40, vyrazili sme o 7.00, no bol som rad, ze som ho nasiel nakoniec. Tak sme sa pohli dole po rieke a za chvilu sme boli v dedine ktora je krizovatkou Kullu Valley a Parbati Valley nakoniec ktorej som sa poberal. Pohli sme sa 7.30 takze asi hodinove meskanie.
Sadol som si za vodica a opet chyba. Sli sme totiz po pravej strane doliny a mal som horsi vyhlad. No aspon som videl dopredu. Hned po vpade do doliny sa ukazalo cosi, co som cakal. Vedel som, ze v okoli su nejake 5-6 tisicky, no z doliny ich nebola sanca vidiet. No ked sme vhupli do tejto, tak na jej konci cneli krasne zasnezene, uchvatne konciare. Cesta bola este horsia. Uzucka a rozbita a sediac na pravej strane som ani netusil, nad akymi priepastami sa pohybujeme. Co ma uputalo, bola rieka v doline. Prudko splavna.
Najprv to vyzeralo na dvojku. Potom som povedal, ze skor trojka. Po chvili trojka so stvorkovimi miestami, a to som toho vela nevidel. Za hodinu sme boli v polke cesty, co ma potesilo. Za dalsiu sme dorazili do Manikaranu. O 9.30. Bol to tuti cas a ja som sa zacinal tesit. Inac Manikaran je takmer pod jednym z tych vysokych stitov. Ked sme sa blizili, bolo to uchvatne. Vystupil som hned na zaciatku. Bol tam totiz mostik cez vodu a zbadal som, ze ide k Sikhom. No ale par faktov. V Manikarane su Sikhovia a Hinduisti. Znamy je tym, ze su tam pramene s horucou vodou. Domaci hovoria, ze liecia vsetko od reumatizmu po bronchytidu a este sa v nich da aj uvarit ryza. No a jedno z miest, teda jedine, kde sa dalo zadarmo okupat bolo u Sikhov. Tak som siel rovno tam. Stupajuca para mi jasne naznacovala smer. Presiel som ponad huciacu vodu, ktora v tych miestach bola jasna stvorka a nesmelo vstupil. Pred tym som si ale samozrejme dal satku na hlavu.
Hned od vchodu som videl, ze napravo v takom pritmi sa macaju vo vode muzi. Boli tam policky a z pozorovania situacie som dospel k tomu, ze sa mozem zlozit a vykupat. Aj som sa. Zlozil. S tym vykupanim to zas az take jednoduche nebolo. Ta voda totiz bola nechutne horuca. Svinstvo. Dal som do nej nohu a hned som ju aj vybral. Nakoniec som do nej pomaly vliezol. Daco nenormalne. V strede zhora tiekla studena voda, takze tam bolo trochu chladnejsie. Vyliezol som z nej a tak mi skrutilo prsty na rukach, ze som vazne zacal pochybovat o tom ci ta voda ma liecive ucinky. Vliezol som a vyliezol asi dvakrat a bolo mi fajn. Obliekol sa a siel dalej, viac dovnutra. Co ma potesilo bolo, ze vzapeti som objavil jedalen. Hned som nabehol, usadil som sa a oni priniesli jedlo. Bolo rozmanitejsie ako v Amritsare a namiesto vody davali caj. Velmo ma potesili. Najedol som sa az az, za oknami hucala rieka a ked som si siel umyt ruky, tak som v nej zbadal kajararov. Spica. Hucali si to dole prudom. V jednom zlievaku jeden otocil, chvilu ho mlelo, potom vyplulo a sli dalej. Ach jo. Parada. Pozavidel som im, no siel som dalej.
O poschodie vyssie mali modlitebnu. Tak som tam posedel, poobdivoval ako ju za jazdy vylepsovali, pri odchode vyfasoval toho co davaju a siel som dalej. Klasicky Sikhsky tempel. Okolo boli izby na byvanie, skratka pohoda. Zasa som im tam cosi prispel. Ja mam na nich slabost. Este som siel na miestne toalety, kde ma uz ani neprekvapilo, ze sa tiez pouziva tepla voda. Na zaver som si precital kus historie. Na tomto mieste vraj Siva meditoval 11 000 rokov. Pramene vznikli tak, ze ked sa Siva kupal, stratil nausnicu. Ukradol mu ju had ..... a dalej z knihy.
Popri rieke som presiel k druhemu mostu, kde bola konecna autobusu. Inac asi 250 metrov. Opet krasna voda a bazar, kde som od krasne usmievajucej sa Tibetanky kupil tiez krasne vlnene ponozky aj ked som vedel, ze odzubuje.
Pokochal som sa a skonstatoval som, ze ani neviem ako a presli tri hodiny. Vyliezol som na bus - na strechu - a rozhodol som sa, ze takto idem naspet.
Po chvili sme sa pohli a ja som vychutnaval rieku. O 500 m nizsie som zmenil nazor. Stvorka s 5 pluskovymi miestami. Bol som strasne zvedavy, ci to kajakary prezili.
Tak som sa viezol, skoro mi parkrat odbilo hlavu,
vychutnaval som rieku, krasny pohlad na zasnezene vrcholky hor, nadhernu dolinu
a priepasti priamo podo mnou,
ktore sa z vrchu autobusu prezivali o to viac o co su v zatackach vacsie vykyvy, ked je clovek dva metre nad kolesami. Je to ine kafe a miestami som aj chcel fotit, ale radsej som sa drzal.
Niekde sa predsa vyhnut musia ...
Bolo to skratka uchvatne. Svietilo slniecko a po chvili, kedze bola kopa ludi som mal aj spolucestujucich.
Oproti boli busy tiez plne aj na. Akurat na jednom bol nejaky Europan sam na vrchu, vyvaleny, gitara, pohoda.
Zivot je krasny. No ale dost. Treba zazit.
Vystupil som na tej krizovatke - Bhuntar 17 R - a zobral som bus do Bajauri - 2 R - kde mal byt kamenny chram. Bol postavena r. 800 a je to najstarsi tempel v Kullu doline.
Viac si mozte precitat ...
Chvilu som sa tam povytesoval a vratil sa do Kullu - 10 R - kde som daco pojedol, popisal, popil, kupil listok a cakal. Na moje velke prekvapenie to nebol ordinary, ale celkom pohodlny bus. Zapadol som a skor ako sme stihli pohnut som spal. Samozrejme pouceny chladom v tychto oblastiach som bol prikrity spacakom. Spal som pohodlne a zobudil ma akurat scikmajster a potom som sa az v Simle.